za najlepsou zulou a vapnom Alp

posted in: Uncategorized | 0

Po odkladani odchodu koli pokazenemu autu sme konecne vyrazili v turisticko-lezeckom zlozeni Ja s Mirom Petom na 2 tyzdne a trojka: Kubo Svrco, Mato "Dzuby" a Janka "Janska" na mesiac.

cast prva ZULA

Zillertall: Po celonocnom soferovani na hranici svitania prichadzame do Rakuskej doliny Zillertall, ktora je znama svojou gycovou sceneriou s tyrkysovou vodou, ladovcami, sviezozelenou travou a nadhernou zulou. Nevydrzime spat viac ako 2 hodiny a ide sa liezt. Do vecera zratame cca 11 ciest v nadhernych skalkach roztrusenych po brehoch potoka. Klasifikacia je akuratna, onsajtujeme skoro vsetko do 7a+ jedno 7b+/7c sa skoro dari na os tiez. Nasa trojica si zasa dava ukrutne dlhy vyslap kdesi na ladovec a vecer nam volaju aby sme po nich sli hore dolinou…Rano sa zobudzame do silneho lejaku a balime smer Swajc….
 

Valle Del Orco: Cesta cez Swajc je riadne zarubana, same kolony, prechadzame cez sedielko do talianskej Aosty a za tmy do nar.parku Gran Paradiso, kde Trojka ostava. Maju na plane hlavny vrchol Paradisa a my oklukou do vedlajsej doliny Orco kde nas caka Simpy Jardo s Michell. Tesime sa na vraj "najlepsie sparove lezenie v Europe", ale po prichode pod steny nam sanka veru nespadne. Zdola to vyzrea ako riadny kamenolom a ani prostredie nieje bohvieco. Pod stenou to uz vyzera lepsie, ale skala na celej svojej sirke neposkytuje vela lezenia, je az prilis monoliata a prvu cestu koncime v druhej dlzke v nejakom tvrdom hakovani v nechtovej puklinke. Znechuteni ideme vedla a davame si este tri celkom pekne sparove cesty bez sprievodcu. Viac nam netreba a trosku lutujeme, ze sme nesli rovno do Chamonix. Jardo zas odchadza do Ceuse.

Grand Capucin: Bez restdayu vystupujeme v Courmayeru..pocasie vynikajuce a nechavame sa vyviezt rychlou lanovkou na refuge Torino do vysky 3370m.n.m. Nabaleni na tri noci slapeme slnecnym vypekom po ladovci pod zuloveho krala celeho Mt.Blancu stenu Grand Capucina. Stan si staviame 20min od upetia steny a tesime sa na dalsi den. V noci je asi -15, stan Husky Flame je najvacsia blbost co som mohol vziat…totalne maly pre dve osoby a spacaky sa nam obtieraju o zamocene steny. Celu noc  mi je kosa. Nastastie mame aj zdiarak a batozinu nechvame vonku v nom. Rano je strasne pomale, naliezame az ked vyjde slnko okolo deviatej a vyberame si 400m cestu "Voyage Sellon Guliver" 7a+ s predlzenim od spodu o 3 dlzky. V ten den to bolo pre mna trochu velke susto a hoc sme si zaliezli paradne skoncili sme 2 dlzky pred vrcholom…skoda toho predlzenia od spodu. Na druhy den mame mat vysnivany rest, ale kazi sa nam varic a sme nuteny ist znovu liezt…tentokrat cesta "O Sole Mio" podla stareho Piolu 6b+ realne rovnako tazke asi ako Guliver…dari sa nam to vyliezt az na vrchol a stastny zlanujeme za vytrvaleho snezenia dole na ladovec. Na Capucinovy trosku vytriezveme…ziadna dlzka nieje zadarmo, odistene su len standy a moralovo po jednom nite v najvacsich rajbasoch. Porovnavame 6ceckove dlzky so 7a+ v Zilleri. Najtazsie sa lezu strme oble sokoliky, ktore je narocne vyzakladat a moralove rajbasy-rebusy, ktore riesim krok po kroku celu vecnost. Po tretej "dehydrovanej" noci schadzame lanovkou spat do Courmayeru a vecer spime v kempe v Chamonix.

cast druha VAPNO

Ceuse: V Chamonix pozerame predpoved a vyzera to na front zleho pocasia, tak vesiame zulu na klinec a presuvame sa na najvzdialenejsi bod nasej cesty do francuzskeho Ceuse. Prichadzeme za tmy aj s nasou trojkou a kempujeme hned pri prameni v lesiku. Na druhy den sme si krasne zaliezli, skor na kvantitu nez kvalitu v najsuper vapne ake som kedy videl. Dalsi den restik v mestecku Gap a treti den dorazame nasu kozu znova v dierkach Ceusu. 

Wendenstock: Z Ceuse este davame pokus v Chamonix, ale steny vyzeraju po fronte zatecene, tak cestujeme dalej spat do Swajcu. Trojku definitivne opustame pod zamracenym Eigerom a ideme sa pozriet ako vyzeraju slavne steny Wendenu. O Wendene som sa dozvedel od Slava Mitra, ktory tam pred rokkmy s V.Psenkom vyliezli viacdlzkove 7c Cleopatru. Spominal, ze sa jedna s Ratikonom o asi najlepsie vapno vo velkej stene. A asi mal pravdu. Prichod je v burke a len z auta sledujeme vodopady v obrovskych stenach nad nami. Spime zas zadarmo pod strieskou domu smutku v dedinke Gadmen, kde su otvorene toalety. Na druhy den nas ani nenapadne, ze nieco bude suche, prekvapi nas vsak super pocasie a nastupujeme do 8dlzkovej cesty "Nachtexpress" 7a v stene Vorbau. Cesta je cela sucha. Lezenie je pekne, fotogenicky traverz si vychutnavame. Onasjtujem jednu z dvoch najt.dlzok a potom paradoxne sadnem v 6b+ v neprehladnej skale. Najvacsi problem je citatelnost skaly, casto sa podoba na Sinovsku. Clovek sa zaseka a naspat sa uz nevie vratit. Druhy problem su skupo odistene lahsie dlzky. Lahsie znamena menej nez 6c. Bez moralu neodporucam. Treba mat mensie friendy a set vklinencov na doistenie. Na druhy den ma byt najlepsie pocasie tak vyberame najvacsiu stenu Reissend Nollen 500m a cestu Caminando 7a+. Nastup je kruty po strmych travach a hladkej polozenej skale. Po dvoch nastupovych dlzkach sa rozliezam vo fakt neprijemnom 6c+ kde kazdy meter je hlavolam. Vsetko o nohach a malych chytoch. Este aj Mirovi na druhom to trva dlho. Cesta je inac skvostna 5hviezdiciek, uzasna skala, klucova dlzka vyrovnane lezenie do kopca po dobrych chytoch s dvoma bouldrikmy. 17 dlzok lezieme 9 hodin na vrchole sa zrazu pocasie rapidne meni a zacinaju sa preteky s burkou. Rychlejsie zlanaky som jakziv nerobil. Nestihame. V dolnej tretine steny sa zrazu rozputa peklo a bicuju nas dazd a krupy. Zo steny sa v priebehu minuty valia ohromne 400m vodopady nastastie mimo nas. Ked nas zahaluje hmla citime sa fakt bezmocne a stiesnene a modlime sa  aby to netrvalo dlho. Burka ustava a zlanujeme na vyzmykanom lane k veciam, ktore su zazracne suche po previsom. Cakaju nas este 4 zlanaky strmym nastupom a dlhy zostup k autu. Sme stastni, ze to takto dopadlo a mame len zaujimavy zazitok. 

Resume alebo tym, ktorych zaujimaju fakty a cisla:

Zillertall: cca 10ciest od 6b-7a+ OS
Orco: tri cesty, ktorych nazvy nevieme do cca 7a+/7b OS

Grand Capucin: "La Voyage Sellon Gulliver" 7a+ (v ceste su tri kyvadla, Miro prve vyriesil dalsie dve sme neliezli)os okrem   poslednych 3 dlzok, naopak predlzenie zo spodu o tri dlzky

                        "O sole mio" 6b+ podla stareho Piolu (realne 6c+/7a) OS (kazdy dal svoju dlzku na os, druholezec nesadol)

Ceuse: vela 7a az 7a+ os, jedno 7b os a jedno lahke 7b+ os (tazsie veci sme velmi neskusali)

Wenden: "Nachtexpress" 250m 7a team flash (ak prvolezec sadol, siel dole a druholezec liezol na flash)

              "Caminando" 500m 7a+  OS (kazdy dal svoju dlzku na os, druholezec nesadol)

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *