11.10 – 1.11.08
Where are you from?…Slovakia…WELLCOME, WELLCOME… Tak takto nas privitali srdecni Bedouini z jordanskej puste, obyvatelia vyprahnutych uzemi, nomadi, lovci kozorohov, prvi dobyvatelia majestatnych pieskovcovych katedral, ktore nam desat dni sluzili ako pomyselny rebrik, po ktorom sme liezli a dosahovali vysiny pri ozvenach modlitieb Alahovych.
To, ze vyprava do jordanskeho Wadi Rumu dopadla fantasticy sa urcite, zhodnu vsetci jej ucastnici Vana, Marek "Drakula",Bulo, Marek vsetci z liptova a zastupcovia vychodoslovenskeho kraja v podani Tomeka a mna z naj klubu HK VABEC SL. S pripravou na akciu sa uz zacalo niekolko mesiacov dopredu. Destinacia bola viacmenej ista, kedze v Irsku sa na pocko spolahnut neda a tak pod ho do puste. Velkolepa pustna oblast Wadi Rum na juhu Jordanska z Europy najlepsie dostupna cez Aman alebo Tel Aviv v Izraeli. Vana stravil nejaky ten den checkovanim leteniek a najlepsie to vyslo cez Tel Aviv s prestupom v Barcelone dohromady spiatocna 350 eur, pri prevode na SKK vam dufam pomozu NOVE euro kalkulacky made in China (zdroj LN). Priprave sme sa venovali ako sa dalo. Kde co sme poliezli vonku plus stienka. Nakupili kopec camalotov, zbalili cely matros a 11. oktobra konecne odlietame. Vecer travime v uliciach Barcelony a skoro rano letime do Tel Avivu. Na letisku sme sa pekne vyspovedali zo svojich horolezeckych umyslov, obdrzali nie velmi chcene izraelske peciatky(do niektorych krajin sa uz mozno v zivote nedostaneme), zvitali sa s pacientami Bulom a Marekom, ktori sa ku nam pridali zo slovenska a kompletna sestka mohla vyrazit. Potrebujeme sa dostat cez celu krajinu na juh do letoviska Eilat, pat hodin autobusom cez na kost vysusene hory zaslubenej zeme. Na centralnej stanici v Tel Avive nas najprv sokoval pocet ozbrojencov so samopalmi(mladi vojaci vyfasuju samolaly na tri roky, ktore musia mat po cely cas pri sebe, taktiez pre zeny je sluzba povinna nie na tri ale "len" na dva roky), no na druhej strane hrialo pri srdci pri pohlade na tolko nadhernych zien(tie zelene uniformy su dost sexi, ze). Nastastie je ale vsade peace, anglicky tu kazdy blaboce jedna radost, nedorozumenia sa predsa len prihodia a mi sa teda presuvame nie ku chcenej jordanskej hranici do Aqaby, ale vezieme sa na egyptsku hranicu co je len tiez 10 km od Eilatu. Pada tma, schyluje sa k veceru taxikom sa dostavame na jordansku hranicu, platime vystupny poplatok z Iraela a hladko se preklzame na jordansku stranu, kde nas uz cakaju miestni taxikari. Vyuzivame velkost skupiny, berieme dva taxiky za dobru cenu, ktore nas hodia priamo do dedinky Wadi Rum 70 km od Aqaby. Castou si este za pozicane jordanske JD od taxikarov (jordansky dinar 1JD=1 eur) nakupujeme jedlo, kedze v Rume to je o nieco drahsie. Cesta po dialnici ubieha rychlo, platime vstupny poplatok 2JD/os do NP Wadi Rum a dalsich 10 km sa vezieme do ticha a narucia pieskovcovych katedral, ktorych siluety nam vsetkym zdvyhaju adrenalin v krvi. Je asi desat vecer a my sme tu! Z fotiek vycapenych v nasej kuchyni to tu uz celkom dobre pozname, je sucho, obloha plna hviezd, a my ako vojaci uprostred puste pripraveni na boj. Ubytko neriesime. Obsadzujeme prazdne madrace pod beduinskymi plachtami miestneho campingu zvaneho REST HOUSE tak 20 min od nastupu pod steny, co viac si mozeme priat. Maju tu pitnu vodu, sprchy to vsetko za 2JD/os.
Den 1
Je pondelok 13/10. Fotime nakresy ciest sprievodcu od pana Howarda, ktory tu priekopnicky v roku 1984 zacal robit prve prvovystupy v duchu stareho dobreho anglickeho trad climbingu. Vyberame nieco lahsieho na zaciatok cestu s nazvom Black Magic s najtazsiou dlzkou 5+ dokopy by ich malo byt 12. Ja leziem s Tomekom a vedla nas nastupuje Vana s Marekom do Mira Khoury v podobnej klasifikacii. Tolkokrat sme si predstavovali ake to bude v tych sirokych kutoch, otvorenych sparach na cama #5, prstovky, zabovky, pastovky, sokoliky atd. Prve reakcie pre nas odchovanych na tvrdych zmesiach su typu "to je co za shit, sak(pozor nie Sak) to vobec nedrzi, kde zaistim". Pred nami je niekolko sto metrov lezena, ake nadherne je sa ucit novym veciam. Cierny piesok OK, biely NO OK. Vystrielame celu municiu "priatelov" pomaly sa oboznamujeme s miestnym lezenim a zacina sa nam to neskutocne pacit. Vyhlady jedna radost, bizardne tvary oprotileziacej steny pripominajuce obrovske huby niekde na Jupiteri. Spara, sokolik, bludenie v cervenej stienke. Cas plynie, a my si to na plno uzivame. Skala je coraz krajsia a kompaktnejsia. Posledne dve dlzky-hotovy skvost. Stand poslednej dobivame 18:00 o 15 min je tma a tak zlanujeme dole.
Den 2
Vychodna stena Jebel Rumu je doobeda pekne rozpalena tak zaciname pozvolna popoludni. V strednej casti steny je niekolko kratsich ciest, z ktorych sa da pohodlne zlanit. Nastupujeme do excelentnej prvej dlzky cesty Goldfinger. Spara ako hrom. 40 m fantastickeho lezenia vo vyrovnanej obtiaznosti 6a, siroka skala chytov uprostred hladkej platne so super istenim v spare. Druha dlzka okolo 5a ku zlanaku a dole. Mame este 20 min svetla, z hluposti nastupujem do kutovej spary Troubador 6a+, no rychlo sa stmieva a zbytok cesty musim dohakovat za svetla celovky 1,5 hod do uplneho vystavenia. Vana s Marekom nastupili rano do dlhej Le Grec az na vrchol, no casto sa im seklo lano tak davaju bivak na polici asi 400 m nad zemou, vyprahnuti ako miestne tavy. Mame nastastie vysielacky, uistuju nas, ze su ok. Vecer sa mraci a dokonca spadne zopar kvapiek dazda.
Den3
Zachranna akcia. Najprv sa k stroskotancom vybera dvojica liptakov a ked sa dlho nevracaju tak balime cely matros a bezim na pomoc aj ja s Tomekom. Vsetko ja nastastie v poriadku, chlapci su stastne dole, sice na smrt smadny a utahani no zdravi. Zostupy z nektorych ciest su velmi komplikovane. Da sa zostupit tzv. beduinskymi cestami, je to jeden komplikovany labirint, ak nie ste miestny, tazko najdete cestu nie to este v tme. Bud zakempujete na vrchole a zostupite nesledujuci den, alebo pri velkom stasti zlanite v ten isty den dole. Standy su castokrat zo sling, ktore su zvetrane a neda sa im 100% verit (po roku na slnku je to tak 20%, niektore vyzerali este z Howardovych cias). V tych casto lezenych su osadene nity takze no problemo.
Den 4
Vsade ospevovana nadhera The Beauty 6a. Samotna cesta ma sest dlziek, no odporucal by som si na nu vyhradit cely den. Skoro rano za vychodu slnka slapeme pod steny Jebel um Ejil, ktory lezi na opacnej strane udolia. Od izraelskych lezcov mame velmi dolezity popis pristupu. Predierame sa uzkymi kanonmi, pomedzi steny obrastene pieskovymi hubami pricom nas vedu kamenny muzici a stopy zanechne v piesku. Po 1,5 hod sme pod nastupom. Vazne Beauty. Tomek taha prvu sparovku na sokola. Bulo si zabudol lezky tak vsetko lezie vo vibramkach. Cela cesta konci obrovskou sparou, kde na tutovku zakladame najvacsie camy. Lahkym terenom bez istenia vystupujeme na vrchol, davame cigu a nasavame nezabudnutelne chvile.
Den 5
Rest day. Dve hodiny busom z Wadi Rumu sa nachadza preslavena Petra, najvacsia turisticka atrakcia jordanskeho kralovstva. Bus premava kazdy den 5JD na osobu od Rest Housu. Nepriemny slizky chlapik nas namotava na rozne tours, ubytko atd. POZOR!!! Z planovanych dvoch dni sme to nakoniec skratili na jednodnovu navstevu, kedze davy turistov vysavali enegiu a ak nie ste velmi zazraty do archeloogie jeden den je tak akurat. Cele udolie je dost rozlahle, nespocetne mnozstvo pamiatok, a samozrejma slavna fasada Treasury. Vela chramov je uz iba minulostou, kedze zub casu si sa rychlo zahryzava do makkeho pieskovca. Uz je to 2000 rokov odkedy sa civilizacia Nabataencov rozhodla skoncovat s nomadskym zivotom a usadit sa v udoli dnesnej Wadi Mussa.
Den 6
Skoro rano sa presuvame do stareho dobreho Wadi Rumu a este mame cely den pred sebou. Volba padne na sest dlzkovu pecku Flight of Fancy 6b. Uz z campu krasne vidiet sokolikovy kut v lavej strane hlavnej steny. Prva dlzka v nenarocnom terene je za 5+. Potom nasleduje druha, odlezik cez stienku s delikatnymi chytmi a finishuje to peknou sparkou za 6a, no a nakoniec tretia najkrajsia z celej cesty. Tomeka pozorujem s otvorenymi ustami ako si tam baleti a fuci v klucovych miestach najtazsej dlzky. Stvrtu si pre zmenu vychutnavam ja a vsetko to uzetvara Tomek traverzom vpravo na zlanaku z cesty Inferno, ktorou aj zlanujeme.
Den 7
Sprievodca od Howarda nie je velmi aktualizovany ale najnovsie cesty najdete v knihe v Rest House, kde su aj komenty k starsim cestam. Jedna cesta vam udrie do oci. Komenty ako excellence, fantastic, sustained…hovoria za vsetko. Urcite jedna z najlepsich ciest v Rume Lionheart 6b s dlzkami 4/6a/6b/6a/6a/6b/6a/4 sa ukryva trochu dalej od campu na juh na veziach Abu Aina. Ide o lezenie v kompaktnej skale, sparove, s velmi vyrovnanou klasifikaciou, ktoru si izraelcania nevedeli vynachvalit. Treba nastupit velmi skoro. O siestej chceme vyrazit no nejak sa zabudame, Vana s Marekom su pred nami a ja s Tomekom vyrazame neskor. Podla mapky stupame k dvojici vezi nad bedouinskym campom a nastupujeme. Po Vanovi ani stopy. Teda sa pustame do toho, no po par metroch to Tomek musi otocit a s rozbiteho terenu radsej vycuva. Tak teda sme sa asi netrafili. Balime ideme checknut do ineho udolia a v pozadi zazrieme chlapcov v prvych dlzkach, no my uz vieme, ze je neskoro a tak sa teda presuvame do hlavnej steny na Inferno 6b. Dalsia pekna cesta v podani trojdlzkoveho pekla, jasnou liniou. Peklo to aj bolo. Uprostred dna na najvacsom slnku. Vycerpany ako voly zostupujeme a zbytok dna sa venujeme regenaracii nasich telesnych pozostatkov.
Den 8,9
Na rade je tolko zjednavany Barrah Canyon asi hodinu na jeepe od Rumu. Cely tyzden za nami chodili dobri Bedouini a ziednavali sme cenu zo 100 JD na nejakych 50, ale nakoniec to vymenime za dve osemrocne liptovske lana. Ked uz spominam lana, mam jednu story: Liptaci mali totiz dve polky a este jedno 70m lano na Spanielsko. Takze preco sa nezbavit vahy a vychangeovat dvojky za cestu tam aj spat. To sme ale netusili, ze sikovne rucicky malych zlych detskych Bedouinov pracovali sikovne pocas nasho vyletu v Petre. Sme uz v Barrah Canyone a marek konecne pride na to, ze mu chyba jedno lano. No o dva dni sme spat v Rume a izraelcania nam zvestuju, ze na tavach videli nejake oranzove, ktore vyzeralo presne ako nase…hmmm. Rano sa ide na policiu a za 10 min je vsetko jasne. Traja chlapci vytiahli lano z Marekovho bagla, rozsekali ho kamenom, a pouzili na tavy. No pekne. Pod hrozbou uvaznenia nam rodicia nespratnikov vyplatili plnu sumu lana, takze to nakoniec dobre dopadlo.
Po hodine a castych zastavkach, kde nam sofer a miestny lezec ukazoval jeho cesty, sme v tichu a pokoji daleko od civilizacie. Camping ako lusk s ohniskom, rano vstanes a istis priamo zo spacaku. Len si treba doniest dost vody, ziadna tu totiz nie je. Hej, len si davajte pozor na miestne muchy, ktore nedaju pokoj. Dva dni sme sa venovali mucham, jedli a kde tu aj daco poliezli. Na zhrnutie ja s Tomekom sparu ako rit Merlin’s Wand 5+/6a/6a+/5+/5, na pocudovanie netrebalo jammovat a vsade boli ponaliepane cornflakes od Nestle, takze sme si dobre pochutnali. Druhy den davame vzdusne, opatrne kominove, sparove, chytovate Les Rumeurs De La Pluie 5+. Pozor na nepriemne zlanaky, a vsade sa sekajuce lano. V ten isty den vecer to balime a mame este jeden den k dobru.
Den 10
Najlepsie si treba nechat na koniec, a tak bolo. Pred siestou sme na ceste pod Abu Aina Towers s delikatesou Lionheart. Nastup tentokrat trafime a s prvymi lucmi slnka, ked je vsetko do cervena, nastupujeme a vychutnavame kazdy pohyb v tejto jedinecnej scenerii. Prva dlzka za 4 prekvapuje svojou obtiaznostou, neskor zistujem, ze som to spojil s druhou za 6a. Na rade je Tomek. Hadam najkrajsia(takych bolo dost) sokolikova spara, s dvomi tazkymi miestami ma dobrych 40m. Proste skvost, po ktorom Tomek este pol hodky fuci. Dalsia cez previsnutu sparu a rajbas na stand a pod ho do dalsej sparovacky tentokrat na laveho sokolika. Mna caka siroky komin, sparove bouldre, a 8m neodistitelnej spary, do ktorej zajammujem svoje pochudnute telicko, dokonca si davam dole helmu, aby mi to pri pripadnom pade neodtrhlo hlavu. To sa uz dobre na sebe bavim a ako nejaky chrobak sa suniem na svetlo bozie, zakladam konecne frienda a rychlo na stand. Tomek dolieza klukatu poslednu siedmu dlzku a sme stastny ako tavy na poslednom stande. Aky den. Slnko takmer vobec nesvietilo a len tak vykukovalo spoza mrakov aby nas trochu poohrialo. Rychly bezproblemovy zostup a pred zapadom slnka sme s celou smeckou opat v campe.
Tak to je koniec. Rano to balime a vyrazame spat do Europy. Este niekolko veci na pripomenutie: Do dlhych ciest je si lepsie vziat viacej vody, dvaja stroskotanci by vam o tom mohli nieco povedat. Zostupy po bedouinskych cestach su komplikovane a velmi tazko sa orientuje. Lano sa casto zasekava a piesok vam dokaze znicit fungel nove lano za 10 dni. Je tu sice CLIMBING SHOP, v ktorom sa nam za desat dni nic na lezenie nepodarilo najst, asi to len boli normalne potraviny…hmm…je tam ale jedna pani, ktora vam pod svojim zavojom otvori pivo zubami. Pivo je tu drahe…muslimom asi velmi nechuti(asi tak ako Dogymu). Pozor na lana!!! Domacim sa velmi pacia…este viac asi tavam:) V zasuvkach je 220V, dvojkolikove ako doma okruhle, no z kolonialnych cias tu svoje hranate(mne sa nepacia) zanechli briti, su na WC. Internet tam este nedorazil. Volat sa da od chlopika v shope 1eur/min na slovensko. Benzin do varica kupte v Aqabe, tu je cena 1l/5eur, asi si robia srandu…vazne nie! Plyn tu nemaju mozno ani v Aqabe. Cenovky taktiez chybaju. Najlepsie sa nakupuje u maleho tucneho chlapca, ktory sa este nenaucil klamat. Falafel-miestna specialita, je vynikajuca od dedka Falafela hned za climbing shopom. Tavy sme nevideli pluvat, vsetci co to tvrdia klamu. Voda sa pumpuje z podzemia a je velmi dobra, netreba kupovat flase pokial nie ste amik. Vzdy si vezmite celovku do cesty, stmieva sa velmi rychlo az kym nic nevidno. Daju sa tu robit velmi pekne treky na vrcholky Jebelov, no sam by som si vzial miestneho sprievodcu, ak prave nepoluje na kozoroha s kalasnikovom. Na vrchole Jebel Rumu je zevraj bivak s jedlom. Najlepsie sa lezie na jar a jesen, pozor vsak na privalove dazde. Niekolko Bedouinov sa tu uz utopilo v miestnych kanonoch. Budik si nechajte doma!…pred vychodom slnka vas zobudia modlitby z minaretu…ak nie tak urcite traja nezbedni psici. Zeny su zahalene, oci maju pekne a pekne pisu z prava do lava. Skutocna cena moze byt az 100 krat nizsia ako cena, za ktoru vam dobrsrdecne deti v Petre veci ponukaju. Este nieco, friendy su friendy a camaloty su the best friends. A ze velke camy su hovadina?…najlepsia vec!…#5 nie len, ze zije, ale ako by povedal Marek-zerie tu skalu pomali v kazdej dlzke.
Busom sa teda prepravujeme do Aqaby, kde pol dna opalujeme svoje tela a snorklujeme vo vodach Cerveneho mora. Pestrofarebne koraly a hufy perletovych rybyciek, no ako v akvarku. Na hranici zazivame kulturny sok. Prva izraelska colnicka na nas vyvali svoje poprsie, druhej vytrcaju nohavicky spod sukne a prezident na portretoch vychutnava kazdy slok cigaretky. Marekovi za jazdy vypadne ruksak zo strech taxika za co este dostaneme vynadane:( Ficime na sever na brehy Mrtveho mora do En Gedi. Bulove vsehodinky ukazuju -400 p.h.m, sme na najnizsom mieste na Zemi. Je teplo a mi sa pri vychode slnka hadzeme do 10x slansej vody ako normalne more. Neponarajte hlavu, stipe to. Je to vazne cool pocit len si tak lezat a citat si. Voda je lieciva, taktiez bahno na brehoch a aj vzduch. Dobrodruh Vana sa vydava na exkurziu do miestnej prirodnej rezervacie. Poobede sa presuvame do svateho Jeruzalemu. Velmi zaujimave miesto, na ktorom sa stretavaju 3 svetove nabozenstva. Zidovske, islam, krestanstvo. Byvame v cente stareho mesta, vsetky pamiatky mame ako na dlani. V nedelu rano 26/10 odlietame z Tel Avivu do Barcelony. To este nic netusime, do Spanielska sa blizi zimny front, dazd, vietor a snezenie.
Este mame takmer cely tyzden pred nami. Ideme vyskusat trochu ine lezenie na zlepenci, vynitovane cesty, bandasky a 300m previsy. Malos de Riglos nedaleko Huesci nas ale neprivitalo priaznivym pocasim. Starosti sme si nerobili. Jeden den sme si zaliezli a akonahle sme zistili priaznive ceny miestneho vinica o zabavu bolo postarane. Tato nadherna oblast s unikatnym lezenim pod Pyrenajami urcite stoji za to a jednoznacne sa tu este treba vratit.
Inshallah
Viacej fotiek najdete na mojom webe jaro.vabec.sk
Jaro
Pridaj komentár