Keďže chválabohu zima tohto roku ešte neprišla a jeseň poskytuje stále veľmi dobré podmienky na skalkárenie, spolčil som sa s popradskými borcami (hlavne s Robinom) a začal som s nimi chodiť na vernársky sektor Previsy. Pri mojej prvej návšteve tejto oblasti som bol veľmi milo prekvapený a ihneď som prišiel na to, že je to úplne fasa skala, ktorá ponúka veľmi dobré možnosti na zdokonalenie lezeckých schopností a ukojenie chtíča po lezení.
Po mojom poslednom tripe vo Francúzsku som síce na skale veľa neliezol, no bouldrová sezóna bola vďaka všetkým pretekom v plnom prúde, čiže nemal som čo vymýšľať a rovno pri prvej návšteve Previsov som si skúsil miestnu klasiku cestu Sika za 7c+ (9+). V ceste sa síce nachádza pár sekaných či dolepených chytov, no na kráse jej to veruže neuberá a dá sa fakt povedať, že je to skvost 
. Po pár pokusoch, odjazdov a opätovných príjazdov som ako prvý človek (to mi povedal Robin) spadol v úplne poslednom kroku cesty, kde sa človek naťahuje za fakt gigantickým chytom. Babrák sa teda znova nezaprel. Po ďalšom úspešnom prekonaní traverzového bouldríka som už túto chybu nezopakoval a Siku som si zaknihoval.
. Po pár pokusoch, odjazdov a opätovných príjazdov som ako prvý človek (to mi povedal Robin) spadol v úplne poslednom kroku cesty, kde sa človek naťahuje za fakt gigantickým chytom. Babrák sa teda znova nezaprel. Po ďalšom úspešnom prekonaní traverzového bouldríka som už túto chybu nezopakoval a Siku som si zaknihoval.Aj keď pri lezení viacmenej ide stále o to posúvanie svojich vlastných hraníc, skúsil som si aj ľahšie cesty (rozlezové) za 8-, veľmi peknú Krásavicu za 8 či 8+ a dokonca aj veľmi pekné a celkom ľahké 9- Divá sviňa, čiže ak sa vie človek hýbať v aspoň 8mínuskových cestách, zalezie si tu parádne.
Už počas skúšania Siky som si odskočil do vedľajšej veľmi dobre vyzerajúcej linky Alkáč, ale kdeže!, ktorá sa mi zfleku zapáčila a vedel som, že ju musím dať. Kroky parádne, do riadneho kopca, stále po dobrých chytoch, ešte aj vo výleze z previsu všetko ok, no potom sa to začne lámať a prídu povinné kroky cez lištu, bok, príchytka malej lišty, pumpka do dierky, nohy hore a zrazu je človek v madle, kde sa môže rozhodnúť, či si vylezie klasicky (dolezom z cesty Sika) alebo narovnaním cez ďalší bouldrík do vedľajšieho zlaňáku. Ja som si zatiaľ vybral „len“ klasický dolez, ktorý sa mi s veľkou radosťou podarilo vyliezť a tak som si zapísal moje prvé slovenské 8áčko (9+/10-) …
…Bodaj by podmienky ešte vydržali (už sa aj stihli pokaziť 
), keďže som si konečne našiel partičku hecnutých lezcov a ciest je vo výhľade ešte neúrekom.
), keďže som si konečne našiel partičku hecnutých lezcov a ciest je vo výhľade ešte neúrekom.Čo dodať viac? Alkáč, ale kdeže! Pre nás ľubovnianskych predčasných penzistov by sa dalo povedať, Dôchodkár? Ale kdeže! ?
Treba liezť…
Zdruff
Pridaj komentár