“Ja bylem čtery razy v Rodejařu”, znie odpoveď jednej Polky na otázku či už bola v Rodellari,v katalánskej Mekke lezenia. My sme tu síce prvýkrát, a tak máme čo objavovať. Takže pekne po poriadku, alebo po riadku. Števove auto z KK nás naberá v SL mňa, Fejsisa a Maťa a o 10:30 vyrážame smer Espaňa-Rodellar. Cesta je vskutku príjemná až na pár maličkostí ako napr. to že v každej krajine čakáme na lacnejší benzín v Rakúsku, v Nemecku i Francúzsku a tak tankujeme iba minimálne množstva a so strachom v očiach pri dlho svietacej oranžovej kontrolke očakávame najbližšiu benzínku. Občas keď sa nám cena nepáči tak ešte zariskujeme ísť ďalej. Našťastie táto teória vychádza. Dokonca nám výjde aj teória, že čím dalej zo Slovenska tým lacnejší benzín, no škoda že až v Španielsku. V Leride nakupujeme jedlo a okolo 5tej sme namieste, Ola Rodellar. V preplnených campoch hladáme miestečko, kde zložíme cestou ubolené naše kosti, nakoniec jediné miestečko je voľné v dolnom campe EL Puente. Unavení varíme večeru, zapíjame pivkom a hajde spať, veď zajtra sa ide liezť. Ráno okolo obeda vyrážame priamo do kaňónu akoby sme tu už boli čtery razy, rovno kde oči vidia skaly ide sa, problém je že skaly sú všade a tak si chtiac nechtiac dávame dvoj hodinovú prechádzku kaňonom, kým nájdeme prvý sektor a ďalšiu hoďku kým stojíme v leziteľnom sektore EL Camino plnom 6b,c, a 7a. Nikoho nikde iba my, niet divu je to západna stena , sú 4 hodiny poobede a slnko tu praží jak zbesilé. No my nadržanci túžiaci už po lezení, máme v paži a lezieme i napriek výpeku. Ostatní nasťahovaní v tieni v sektoroch Gran Boveda a Ventanas del Mascun, si musia ťukať na hlavu keď nás z proti svahu sledujú. Nuž prvý deň dávame na rozlez nejake 6bečka, po madlách na nateká dosť, bo do kopca a nezvyk. Fejsis so Śtevom nejaké to 6c a 7a. Je teplo a tak nás kroky zavedú do najznámejšej jaskyne s práskami ako Hulk,Ali Baba, či najťažšej ceste na svete El Piccaco 9b+, obzeráme chyty, začiatok a s údivom obdivujeme silu pána Andradu. Druhý deň sa mi podarí dať nejaké 6c, čo je celkom dobré a dokonca na druhý pokus 7a, a 6c 0s, čo som vôbec nečakal. Tak si vravím, bude to dobré, veď sme tu dva týždne, tak snáď padne i dačo ťažšie. Rest day vychádza na sobotu a tak poď ho na nákupy, celkom fajn až na to že v sobotu zavreté, a tak sme sa raz opäť previezli sto kilákov mirnix dirnix.
Postupne sme liezli vo väčšine sektorov a snažili sa čo to poliezť. Ja som skúšal silové 7b+ v klembe jaskyne, skrokovať šlo, no PP už nepustilo. Tým som sa aj trošku odpiekol a ruky pocítili, že treba oddych. Maťovi sa v štvrtý deň lezenia podarilo taktiež na 4.pokus vyliezť 7ª, čo je zatiaľ jeho najťažšia cesta, takže mal chlapec z toho náležitú radosť. Števo drvil jedno 7b za druhým 7b+ a tretím 7c. Fejsko sa spočiatku trošku trápil, no keď sa rozliezol, nič ho nešlo zastaviť, výsledkom bolo pekné hodnotné 7b+/c v Gran Bovede , vytrvalostná cesta s bouldrikom na záver. Ej veruže bol záver dramaticky, no Fejsis zabojoval a je to doma.
Rodellar je veľmi pekná oblasť s charakterom ciest väčšinou po dobrých chytoch, do neuveriteľných previsov, závisov a iných visov, kde sa občas človeku až zadrží dych a oči sa stočia do x. Je to oblasť kde môžete stretnúť najlepších lezcov sveta, veľa mladých ktorí si lezú 8b na pohodu a v 8c sa tiež v dnešnej dobe prejde už “hocikto”. Je to oblasť, kde malé deti lezú 7b a viac a jeden 10ročný chlapček báchol 8b, týpek bez nohy zase na pohodu 7c+ a má rozrobené 8a, Rusi, silní ako prasa, ktorý si to dali na aute až sem z Kaliningradu, v stropoch za 8a+,mali nohy občas len na parádu, a v chytoch kde by sme sa mi ledva podržali ušli nohy, nevadilo zrobil sa zhyb a davaj ďalej, finty, čo používali iný na zľahčenie a oddych v ceste ako kolená, a pätičky, to Rusom tiež netrebalo, proste daváááj hore, Jevgenji Ovčinikov si 8bčkoval Os, no a tak proste fajn oblasť na motiváciu, alebo demotiváciu. Stretnete tu ľudí z celého sveta Poliakov, Čechov, Rusov, Brazílčanov, Američanov, Angličanov, Francúzov, no od výmyslu sveta, zoznámite sa a je to fajn, vymeníte kontakty a hajde liezť ku nim do krajiny.
Okrem lezenia sa počas rest dayov dá skovostne vykúpať v miestnom kaňone ktorého voda je riadne chladná, robí sa tu aj kaňoning a tak nečudo že tu je v lete tak narváno. Kaňon sme využili aj my a šantili sa skákaním rybičiek a iných ičiek, chladili sme pivka a jedli melón a chytali trošku ten brondz. Večeri sa niesli v znamení hrania pokru a varenia v dvojiciach, ja, Fejsis a Števo s Maťom. My sme už mali dávno zjedené a Števo vyčkával čo uvarí Maťo a kedže Maťo moc z cestovín a tuniaka kuracie prsia neuvaril, vyslúžil si od Števa prezývku Majster Jedlo, Štefan zas kvôli svojmu vyberanému slovník bol Majster Slovo, no a Fejsis zas raz pol dňa lovil v kaňóne veľku pstruhovitú rybu tak bol Majster Ryba, a ja ako starešina som bol iba Majster Šaky.
V polke výletu sme stretli aj našich Slovákov súrodencov Kováčikových, Domču a Kuba. A došlo na naše slova, keď nám Kubo vraví že, videli nejakých bláznov čo sa škvarili v El Camine, a my s uškľabkom na perách, že to sme boli my.
Kubo celkom vo forme práskol známu cestu Geminis 8b+/c a pokusoval Patu Negru 8c, no a nejaké tie 8ačka a bčka samozrejme. Ku koncu výjazdu sa trošku sila i motivácia strácala a tak sme sa viac motali jak liezli. Majster Slovo pokusoval v 8ačkach a 8a+kách, no na PP prelez nejak nevyšlo, keď Štefan mysliac si že cvakol, necvakol a preletel sa z previsu do kolmej steny kde si narazil pätu, no 7b+ báchal i naďalej. V sektore Ali Baba mi podarilo dať silové 6c+/7a, a v Familia Manson 7a, v Nuit de Temps sme si dali všetci 30m 6c Os a v Aquest any si Majster Jedlo dal flashkom tiež 6c 30m. Majster Ryba alias Fejsis sa rozliezol a dlhé vytrvalostné 7b+ka padali druhým pokusom, škoda že sme neostali dlhšie, určite by nejaké to 8a padlo. Záverom Rodellar nádherná oblasť, previsnuté cesty po madlách, stečence-tufy paráda, až na to že v lete tam lezie hlava na hlave a na cesty treba doslova čakať v radoch, to mi trošku, teda dosť vadilo, takže treba prísť na jeseň, alebo na jar. No takže zbaľte švestky a choďte no najprv doma trošku vylaďte formu. Cestou domov sme sa zastavili nakúpiť v Arcu a namotivovať aspoň pozeraním na prípravu Rock Mastru. Samozrejme za dva týždňe toho človek zažije habadej, no na ďalšie zážitky a srandičky už asi nie je priestor na papieri, kto by to zas čítal.
Pridaj komentár