Turkish tea alebo traja capy a koza v Geyikbayiri.

posted in: Uncategorized | 0

Scenéria ako z rozprávky. Sedím na lavičke za našim domčekom, popíjam ako inak Turkish tea a teším sa čo prinesie dnešný deň a vôbec celý trip. Predomnou sa rozprestiera majestátna hora pripomínajúca Kežmarák z Brnčalky, alebo aj skôr nejakú himalájsku osmičku. Po pravej strane je dedinka Geyikbayri, ktorá svojimi roztrúsenými domkami v ihličnatom poraste pripomína skôr Japonské alebo Thajské prostredie. Nad ňou sa týči zasnežený hrebeň podobný našim Belianskym Tatrám. „Skoro ako doma“, hovorím si. Až na to že za mnou čo by kameňom dohodil, niekde medzi 10s až minútou, podľa chuti a trénovanosti nôh lezca, sa nachádza jeden z mnohých krásnych sektorov Mevlana. Milujem ten pocit, keď sa domáce prípravy zahŕňajúce sledovanie fotiek zmenia na skutočnosť a ja som konečne na vytúženom mieste. Ale poďme pekne po poriadku. Vystupujeme na letisku v Antályi, kde nás so Sušenou vo večerných hodinách už čakajú David s Jančom (Fejsis s Hmotárom) a pred nimi stepuje a ako s jojom šermuje krkom malý pochudnutý turek, akoby vedel koho má čakať ?. Hurá, odvoz máme. Ubytovávame sa v drevenej chatke, dávame večeru a zisťujeme od chlapcov, že co, dzzze a jak. Cieľ je jasný, liezť, liezť, liezť a popri tom aj čo to natočiť. Chlapci sú po 10 dňoch už parádne rozlezený, fejsis buchol 7b+ flash a k tomu dve 7c. Jančo ma na konte nejake tie 7b+

V prvý môj lezecký deň dáva svoje prvé turecké 7c aj Jančo. No pekne, naskočil som veru do rozbehnutého vlaku a chcem aj ja uháňať rýchlosťou ako lokomotíva chlapcov, avšak môj rušeň ešte nemá takú rýchlosť a tak sa potácam niekde na konci vlaku, no postupne sa predieram dopredu. Treba sa rozliezť. Sme traja a tak lezieme systémom dva dni lezieš a jeden deň rest. Chlapci ma hneď nahovárajú do 6c+, ktoré ma vraj preverí, a veru tak sa aj stalo, bandasky také, že som nevládal ani cvaknúť zlaňák, no podarilo sa a flash je tam.
Postupne sa rozliezam veľa 6c. 6c+, OS a OSF, k tomu 7a,7b,OSF. Darí sa aj chlapcom a v sektore ktorý sme mali ako na dlani preliezajú ďalšie 35metrové 7c, Mevlana  a púšťajú sa do ťažších orieškov do vedľajšej cesty Trio de ligoville 8a. Sušena sa zatiaľ snaží pochopiť náš mužský svet a popri tom aj kamerovať, fotiť, variť, sťahovať videá, variť čaj, no proste veľa. Večeri trávime pri vatre, dávame pokec s Kanaďanmi, hráme hry s Čechmi(nazdar Honzo a Kristína) Poliakmi, Švedmi, Fínmi, vymieňame si lezecké historky a zažívame rodinnú lezeckú pohodičku. Rôznymi posunkami debatujeme o krkosledoch v nami lezených cestách. Tu máš lištu, potom spoďák, dá sa vyfintiť kolienko a podobne, jednoducho si užívame radosť z lezenia a daného okamihu.
Darí sa nám aj celkom zdravo stravovať, keďže kúpiť mäso je ťažšie. A tak tlačíme hordy šošovice a cíceru, vajíčok, zeleniny a vychytávkou sú čerstvé pstruhy, ktoré kupujeme u týpka dole pri potoku, kde má chovňu. Chlapci pokusujú 8ačko, ja v úlohe kameramana zachytávam Fejsisov úspešný prelez už v treťom pokuse. Ani raz nezaváhal, akoby liezol nejakú osmičku, ale našu. Na ďalší deň striedame kameramana a úlohu na seba berie Fejsis. Jančovi sa v ceste celkom darí no spojiť kroky je ťažšie a v hornom kroku do spoďáka nemá dobre doriešené nohy a padá. Nevadí v ďalšom to pôjde a veruže nakoniec to v siedmom pokuse pustilo a Janek zaknihoval prvé 8a, bolo, že to radosti.
No a keď drvili chlapci, pustil som sa do nejakého toho 7c aj ja. Sledujem Tomáša Pilku ako si to dáva na Os, a hovorím si tak to by hádam šlo, v jeho podaní to vyzerá easy. Dávam podvečerný krokovací pokus, no boulder vynechávam a podojím, neni času skúšať, pretože Jančo sa už teší na svoj pokus do 8a- ten úspešný samozrejme.
Na druhý deň šetrím sily a hňeď v prvom pokuse rozlúsknem kľuč v bouldri a najťažšie mám za sebou, už len nespadnúť v doleze. Bandasky však spravili svoje, neviem dočiahnuť posledný chyt a keď sa konečne odhodlám netriafam a padám. Aááááááááááá, škoda toho, síl ubudlo a ja musím ísť do pokusu znovu. Dávam si dve hoďky oddych popíjam mate a turkish tea a v hlave opakujem kroky. Dávam tretí pokus, v bouldri cítim, že nie je síl, no obidva kroky robím na pokraji a záver už nepustím, hurá 7c je doma, odľahlo, tréning nebol zbytočný.
Dni sa kráti a nám ostáva už len pár dni do odletu, každý si vyberie ešte nejaký ten projektík a ide sa na to. Počas rest day-u sa vydávame a obrňujeme svätou trpezlivosťou, na nákupy na trhy do Antalye, kupujeme fajky, čačky, mačky, zjednávame ceny a na záver dňa pod hviezdnatou oblohou šliapeme 4km do nášho kempu.
Tak hor sa , pred nami sú posledné tri dni lezenia a my si vyberáme sektor Anatolia, kde je známa cesta Turkish airways 8a+, ktorú chce skúsiť Fejsis. My s Jančom vyberáme silové 7c
Ange De L´Oubli. Prvý pokus Janko skrokuje. Mne sa v prvom nedarí a nepáči úvod a tak idem dole. Jančo to na druhý vymastí a má hotové. Mne sa blyskne nádej keď zdola zbadám chyt z ľavej strany a tak to idem skúsiť. Päta za bočák, ľavou ruko menšia dierka na na bekend vysoko prvačkou do dobrého záporu, priložiť a už stiskám v oboch rukách veľkú hlavu a nohy lietajú povetrím. Sily došli a tak už len skrokujem a nechávam sily do ďalšieho boja. Nasledujúci deň Fejsis posiela natretí pokus 7c+ v Cave nad Jositom a púšťa sa aj do nášho 7c. Program je jasný, vyradené má a ide na to, krúti sa ako had a keď pred kľúčovým bouldrom nachádza kolienko, je jasné, že ak boulder zrobí bude flash jeho. A tak sa aj deje, fejsisové prvé 7c flash a vôbec nie zadarmo. Rad je na mne, kolienko pomohlo. Mierne sa ochladzuje a prsty si takmer necítil, na hrane preliezam boulder za malý bočák a viem, že už nepustím, ľahší dolez by nemal byť problém no so skrehnutými rukami je a tak ešte riadne zabojujem kým zapnem zlaňák, paráda druhé 7c sa podarilo. Tentokrát to zdokumentoval Jančo. Posledný deň chce Jančo liezť okolo 7b na Os, Fejsisa čaká Turkish airways a ja si vybehnem 6c+ aby som mohol zdokumentovať Fejsisov pokus. Avšak sily už nie sú a Fejsis padá ešte v strede cesty pred ťažkým dolezom. Možno nabudúce. Projektov tu má každý habadej. Za ten čas sme nestihli navštíviť všetky sektory, takže potenciál na ďalšie výjazdy je určite veľký. Ešte toľko toho je čo by sa dalo písať. Poňal som to po dlhšej dobe z tej lezeckej stránky, no a z tej nelezeckej tu bude článok od Sušeny. Čo to sme aj natočili, takže v krátkej dobe sa môžete tešiť na filmik.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *