Aj keď to už vyzeralo, že túto sezónu nič v zimných Tatrách neurobím, predsa. Stačil Filipov telefonát v správny čas. Výber bol pre mňa jednoduchý, niečo blízke a ľahké. Tomuto výberu u mňa zodpovedá Tupá a cesta, po ktorej už dlhšie pokukujem, Superculoir(IV). Filip to odsúhlasil a šlo sa.
Štandardná jednodňovka: skoro ráno autom zo SL, výšľap na Popradské a odtiaľ pod nástup. Počasie bolo ideálne, jemný mráz a všetko držalo. Pod 4-kovym skalnato-ľadovým prahom nás dobehli poliaci, no museli si chvíľu počkať, kým to dolezieme. Bola to najkrajšia a najťažšia časť cesty. Ďalej to už bolo viac-menej v snehu s ešte jedným-dvoma krátkymi skalnato-ľadovými prahmi. Na vrchole chvíľka eufórie, zbalenie materiálu a zostup na Popradské, kde nás predbehli takmer všetci, pretože praktizovali sánkovanie riadene čakanom, zatiaľ čo my sme si to poctivo odšľapali.
Bola to pekná cesta na záver sezóny.
Kamil Kohút
Paráda že Vám nakoniec vyšlo niekam ísť a dúfam že sa ešte niečo podarí… Zdruff