Krakow-Londýn-Malaga. Po letiskových peripetiách, nakoniec v zložení Fejsis, Yuši, Stano a ja pristávame v Malage a vo večerných hodinách vystupujeme z vláčiku v Alore, dúfajúc v to, že nás taxík hodí ešte v tú noc do El Chorra. No márne. Po taxíku ani chýru ani slychu, čo sme čakali, to o jedenastej v noci ťažko zohnať taxik, číslo naň síce máme, no predvoľbu Španielska ani veľmi nie, a tak pri železničnej trati usíname v štýle na bezďáka, ľahni kde príde. Ráno nás prebudí idúci vlak a keďže spíme na starých koľajniciach, trošku nás to vyľaká, či nás nejde zraziť. Ráno objavujeme telefónnu búdku a bez predvoľby voláme taxík. Je nedeľa, merkadona zavretá a tak sa ideme ubytovať do jaskýň v Chorre. Prvé jaskynky sú obsadené partiou Čechov a tak šľapeme naložený ako mulice ešte vyššie a zisťujeme že jaskynka je prázdna a obyvateľná, razom sa to stane naším mesačným domovom. Konečne, ticho, kľud, príroda, a skoro žiadna civilizácia, paráda. Nasledujúci deň sme nakupili potraviny a naďžgali 80l patagonie do prasknutia aby bolo aspoň na týždeň dva čo do gágora vložiť. Ďalšie dni sa niesli v znamení rozliezania v cestách do 7a v Poema de Roca a blízkych sektorov, pekné dlhé krápnikovité 40m dardy dávali bandaskám riadne zabrať, parádne lezeníčko po madlách. A tak sa stiedali dni a noci. Po lezení sme v našej jaskyni popíjali španielske víno a zajedali olivami ku ktorým sme z času na čas zajedali nejakú tu grilovanú kuracinku, ej či sme si žili jak králi. O týždeň dorazilo aj nežnejšie pohlavie a to Nikola so Sušenou a za nimi Stanova kamoška Katka z BB. A tak sa počet obyvateľov v jaskyni rozšíril na 7 a to bol už veru plný stav. Po nociach sa k nám občas zakrádal Ivo-líška a kradlá nám potraviny, tiež sme si užili s ňou zábavy, proste po mesiaci story na malý román. Počasie nie vždy ideálnea tak v daždivých dňoch sme naše prsty drali v previse na bouldroch a pilovali vytrvalosť na 20m strope, meter a pol nad zemou, ideálna prírodná bouldrovka. Po týždni sa s Yušim púšťame opáčiť čosi ťažšie, Alicia 7b+ v sektore Suizo, prvé pokusy vyzerajú sľubne, s jedným odsadom hore a tak cítime žeby cesta mohla pustiť. Yuši popritom onsajtuje špárove 7a+, Fejsis lieči zranené šľachy a medzi liečením dáva Anah Sunamun 40m 7b a taktiež Aliciu 7b+, pre Fejsisa rozlezovky keďže je tu už tretíkrát a dobre to tu pozná. Stano bojuje v 7a+ a druhým pokusom dáva. Ja naliezam do Alicie s cieľom dať to v druhom pokuse, no nízko nachytaný spoďák v Kľúčovom bouldri končí môj pokus. Tak navečer dotretice všetko naj, no teraz pre zmenu nízko našľapaná noha, dobre nevadí, teraz už všetko viem, dáme oddych a na pôjde. A tak sa i stalo po rest dayi ma nakoniec na 4pokus cesta na rozlez púšťa, je to super, po dlhšej dobre od zranenia konečne niečo ťažšie, som rád, Yuši nakoniec po pár leteckých pokusoch taktiež dáva a je rád, svoje prvé 7b+ pustilo na 7mi pokus, pekne. Meditým vítame v krčme v campe na rozlúčkovom večierku so švédskymi stolmi aj partiu Dávid Litvín, Zuza M. a Natka Cv., ktorý dorazili zo zmrznutého Maroka, kde vystúpili na Jebel Toubkal 4168m a boli radi že sú už medzi nami a dokonca na párty, kde je veľa jedla. Yuši na záver vybavil Sultans of swing od Dire Straits, a tak sme si pekne klubovo zametali hlavami nehlavami. Čas sa kráti a my využívame rest day na prechádzku v El Camine, čo je lávka vedúca asi 100m nad kaňonom, v stenách, po ktorými prúdi po mohutných dažďoch rozbujarená rieka (viac povedia fotky). Na záver a posledný týždeň nášho tripu sa lúčime s Nikolou a Sušenou, ktoré nám spestrili výlet, Nikola zabojovala a dala 6b TR a 6a+ Os, čo je pekne, Sušena myslím nejaké 6a. Presúvame sa konečne do Makina, kde sú nádherne dlhé cesty, rozliezame sa v Life is sweet 6c v miestnej nádhernej klasike a skúšame ťažšie cesty. Nanominujeme sa s Yušim do Siempre Fuimos Punkies 7c a do Trainspotingu 7b+, Fejsis zas skúša jeho extensionza 8a a na 4pokus dáva takže jeho tretie 8a vitaj v denníčku, pekne. Yuši vybombí na 2pokus Trainspoting a je veľmi rád, mne treba viac pokusov, kým sa naučím dávať tam tie kolená a trošku sklepať. Fejsis skúša Randy 8a+ a je blízko k prelezu. No všetkým nám plány prekazí zlé počasie až natoľko, že je mokré celé Makino a tak sa presúvame spať do jaskynky kde aspoň bouldrujeme a dávame telu kalorické grilovačkovské kuracie bomby. Čas nášho odchodu sa blíži. V sobotu večer vítame ďalši partiu z klubu Šimpy, Buchy, M.Fuxo a Tomek z PO striedajú nás s Yušim. Jediný skalny ostáva Fejsis a sím aj naše expresky v troch cestách. Balíme vecí a spomíname na úžasné chvíle slobody, hippies života, pohody v jaskyni, nových kamarátov či už z Čiech, Poľska, Yosemitov ale i Austrálie. Pekne sme si zaliezli, naučili sa sklepávať, zažili mesiac bez telky, internetu, iba tak v jaskyni a prišli na to že to k životu človek nepotrebuje. Nuž, ale na to musí prísť každý sám. Vašu fantáziu obohatia aj pridané fotky, pekný zážitok a ja ďakujem na záver všetkým účastníkom zájazdu.
P.S. Normálne houby v medu, mushrooms in honey, dej si. J
P.S. baby hrajú karty a pomaly sa smieva ;Nikola vraví: Sušena daj si čelovku
Sušena si znenazdajky da bombu rukou po čele. J, nuž každý mal iné detstvo
P.S odpoveď keď sa čechovi pozdraviš Nazdar, a on Vole Nazdar, vole.
P.S. Ty si snad sežral žábu, vole nebo slimáka. -to je pre Yušiho.
Horám zdar a týpkom do El Chorra tiež, (Fejsis doneeeeeeees expreskyyyyy), želá Šaky.
Pridaj komentár