Predposledny den roku som chcel cely stravit so svojou milou Ivankou, no co sa nestalo, zavonil telefon, a v nom Wolfer, ci nejdem do Tatier, a tak sa plan na romanticky den zmenil na romanticky vecer. Povolenie som dostal a mohol som vyrazit na jednodnovu kratku zalezitost v podobe cesty Tazka spara, VI+, na Solisko, kedze mame ist do Chamonix, treba sa aspon trosku pripravit na tie Alpske spary. A tak sme o pol osmej vyrazili krasnym terenom v prechadzkovom tempe v ziare slnecnych lucov Mlynickou dolinou. Po optickom nastudovani cesty som usudil ze v mackach by to bolo celkom hard, kedze sa jednalo o cisto skalne lezenie a tak som to riskol v trekovych poltopankach La sportive, ktore vsak potvrdili svoje kvality. Wolfer zobral macky a v prvej dlzke, ktoru tahal sa mu skutocne zisli, no v druhej mu boli trosku na obtiaz a tak ich jednoducho vyzul a liezol bez nich. Prva dlzka bola zaujimava a celkom tazka s mini previstekmi a peknou sparovou sirocinou, ktora dala zabrat a v ktorej si Wolfo pochvaloval moj friendik cislo 6.Po Wolferovi som sin a prvej dlzke zgustol aj ja. Vsetko sa vsak podarilo, sirocina pustila a ja som mohol naliezt do druhej dlzky, v ktorej ked mi zacala pod tarchou materialu padat sedacka bol som rad ze nemam skelety, ale lahke topanocky. Obidve dlzky ponukali nadheru v zakladani i v lezeni, ked v obidvoch cinnonstiach som sa dostatocne vyhral a doliezol na miesto, kde som zhotovil stand. Na vrchol to boli este dve kratke dlzky II-III, celkom rozbite a tak sme zvolili zlanak a zostup k batohom a nasledne dole firnom kde som sa parkrat vyvalal a kozu mi zachranil moj mili cepinik. Bola to vazne kratka jednodnova par hodinova zalezitost, ktora urcite stala v prijemnom pocasi za to, O tretej sme uz svorne popijali flaskove pivecko a viezli sa v elektricke smer Poprad. No a to je pre rok 2006 z lezenicka vsetko, horam zdar a nech zije rok 2007 a nech je bohatsi na nase lezecke pociny. Horam zdar.
Pridaj komentár