Po roku je tu opäť sústredenie v Bielovodskej a s ním aj vybavená chatka a opäť možnosť niečo vyliezť. Namot v hlave je, keďže som polku zimy odpiekol kvôli prstu. A tak začína zháňanie spolulezca. Liptáci sú roztrúsení po robotách a za frajerkami, a tak vyrážame konečne ako klubova dvojka prvýkrát liezť zimu, a na svoju horolezeckú maturitu v zimných Tatrách beriem Zavakyho. Výjazd o štvrtej z Ľubovne s tým že v ten deň ešte niečo vylezieme. A tak čapeme, na Lysej Polane dávame pár minút spánku, keďže Dávid je po šoférovaní trošku unavený. Ale je už dosť hodín, a tak balíme a niečo po ôsmej sme na chatke, kde sa stretávame s Gabom a Šofom a pýtame sa čo a jak. Chlapci sú tu už od utorka no v stredu pršalo a bolo 10°C, tak nič nevyliezli, no a dnes Šofo ochorel a cíti sa pod psa, a tak Gabo si čakanie na spolulezca bude krátit sóličkom, zatiaľ čo Šofa ide trafiť šľak z toho že nemôže ísť liezť. V trojici sa teda rútime pod Pustú Stráž. Šaky a Zavaky nastupujú do Pravého Žľabu, do cesty ktorá vyzerá že po prvej dĺžke v nej budeme behať, no zdanie klame J. Gabo sa zas púšťa do sóla cesty La Traviata. Ja si vychutnávam prvú dĺžku v skvele držiacich trávkach bez známky snehu. Mini morálový traverzík do kúta, ale všetko drží, ja trošku škrabkám po glazúrke ale problemík preliezam a hádam to už fakt vybehneme. No v každej dĺžke je nejaký zádrheľ, ktorý treba vyriešiť. Z perfektne držiacich trávok, presun do skalného kúta, ktorý lemuje celý žľab a v ktorom sa dá aspoň odistiť. Krásne trávove pasáže strieda skalný kút, ktorý ponúka tiež kvalitku pohybov, špárky na spoďáka, krátky sokolík, hmm nádhera a tie firnové pasáže, kde cepín minimálnou silou zaborí sa ako do masielka no trime na šmerc, proste tutofka, bomba a rychlovka, v takom firniku človek doslova behá. Zavaky si v ceste počína skvelé, aj ošemetné pasáže s nohami na trenie a dlhokánskymi prečahmi zvláda a zdá sa, že cesta do hora je otvorená. Pomaly slniečko zapadá a nám sa treba poponáhľať, keďže sme do cesty nastúpili celkom neskoro a to o jedenástej. A tak vo firnových flekoch čapeme čo sa dá, až istič nestíha lano povoľovať. Záverečný krásny previšťek si vychutnám, spoďák, madlo, vybrať cepín, zaprieť sa, založiť frienda, oddýchnuť a máme vyhraté, super záver, fakt nádherné pohybové kreácie z ktorých má človek radosť. Zavaky dolieza a ťahá posledných 60m do sedielka, ja si to dávam za ním, stmieva sa, je okolo 6tej a my sme spokojný na vrchole. Podávame si ruky a pri zostupe narážame na Gabové stopy, super zostup jasný, všetko v pohode a tak si vychutnávame skvelý zážitok z peknej vyrovnanej cesty, čumíme na krásnu hviezdnatú oblohu a kráčajúc Ťažkou-Českou dolinou si vychutnávame tento dobrodružný romantický okamih. Na chatke nás už čakajú chlapi, tak debatujeme čo a ako. Večer sa dotrepal ešte Vilis, a tak zajtra sa môže liezť. David potrebuje ísť v piatok na otočku domov, s tým že príde s Baškou a v sobotu lezieme. Na mne je obhliadka terénu a naplánovanie cesty. A tak po dobrom spánku okolo obeda kráčam do pod Hrebeň Svišťových veží a pozerám že kde by sa dala spraviť ešte cesta. Zisťujem, že Šakanov tanec, naša spoločná línia s M.Biskupičom je fakt asi najlogickejšia a tak pokračujem ďalej pod Svišťový štít, kde mi do očí udrú dve nádherné línie jedna krajšia ako druhá. Krásne línie komínov a kútov, proste logické nádhery. A tak je plán na zajtra jasný. Na chatke sa ocitli aj Erik Rabatín s priateľkou, ktorý si len tak na otočku vyliezli Ťažký-Český ľad. Prišiel aj Maťo Heuger a doniesol Duceho malinovicu, ktorá sa nám večer postarála o zábavu, spolu s Gabovou hruškou to bola fantastická kombinácia, ktorú Mathias, a tak si trošku zresetoval hlavu a ráno nedajbože spomenúť si že čo sa vlastne dialo, každopádne bola zábava. Maťo ešte v noci vyhákoval na posteľ a a dal Šabľu, minimálne A4 J. Aby som nezabudol Gabo s Vilom vyliezli čosi vedľa vľavo od cesty cez pavúka, že dosť ťažke. Gabo si kvalitne zazváral, mačky iskrili v platni, no kútik sa podarilo čisto vyliezť, takto opísali chlapci svoju lezeckú časť dňa. Až nadišla sobota, deň veľkých plánov, bodaj by nie, veď po tak krásnej ceste akú sme vyliezli sme chceli zažiť niečo podobné opäť. A tak konečne prišlo ráno a 5:30 sledujem počasie a ono chčie, normálne dážď ako z krhly, nuž dokelu ani spať sa mi moc nechce, ako inokedy, chcem ísť liezť, no bohužiaľ tentokrát počasie je proti a tak túto zlú novinu oznamujem chlapcom a všetci spíme ďalej. Ráno sa Baška s Davidom idú prejsť do Českej, kde vystrúhaju 3D nápis Vabec a zmoknutí z výletu sa vracajú. Na obed varíme kreácie typu sprav zo všetkého niečo vo veľkom hrnci, aby v tom lyžica po zapichnutí stála, a veru podarilo sa, Bajovský horlezci by boli na nás hrdí. Poobede balíme švestky a trojčlenná posádka z HK Vabec opúšťa chatku. Nič, v nedeľu sa máme stretnúť v Smokovci a prejednať expedíciu do Pakistanského Karakoramu. Tak sa aj stalo, stretli sme sa podebatili, potvrdili svoju účasť, ostáva už len dobre sa rozliezť, pripraviť materiál, pozhánať finančnú injekciu a môžeme vyraziť. Tak uvidíme ako dopadnú naše ďalšie lezecké počiny. Všetkým horymiluj úcim zdar, uvidíme sa v Pakistane a ked nie tam tak opäť o rok na sústredení v Bielovodskej. Horam zdar.
Šaky.
Pridaj komentár