Tradičný posledný zlaňák sa uskutočnil minulý víkend a priniesol očakávane. Stretlo sa dosť ľudí, uvaril sa guľáš (asi sám), no a aj zima prišla. Všetko sme odštartovali poobede v sobotu príchodom prvých skalných, ktorí ešte v plnej mysli nakrájali cibuľu, mäso a iné plasty, aby sa mohol guľáš sám uvariť. Okolo druhej hodiny keď sme skonštatovali, že teplota a čas pokročili na to, aby sme slávnostným zlanením otvorili fľašu a zapili letnú sezónu, urobili sme teda tak. V počte asi 5 ľudí, resp. horolezcov sme prvú dávku (rozumej zlanenie) absolvovali za medzinárodnej účasti našej dobrovoľníčky Mashi, a 4 zveri Fabo, Fejsis, Fuši a Šaky. A kedže nás akosi ozjabalo, trebalo sa zohriať, no a to už mala na starosti naša kamoška Slivovica, ktorá svoju úlohu zvládla bravúrne, i keď na dvakrát. V stene sme ešte vyfajčili fajku mieru, teda tabak mieru a chystali sa na druhé kolo, za účasti asi 30 pozorovateľov, ktorí nás zhora povzbudzovali. Keďže bol nádherný deň, vyhnalo to do prírody veľa krásy chtivých ľudkov, a nás tam bolo dokopy zrazu okolo 40. S pomaly zapadajúcim slnkom sa blížili druhé kolo. Do steny nastúpilo veľa nováčikov s túžbou vychutnať si posledný zlaňák a trošku sa netradične zabaviť. Nakoniec nás tam viselo aj 7 netopierov v zložení Fejsis, Dávid Litvin, D.Tešľa, J.Staš, Luky alias Landzi, Šaky a odvahu nabrala a dievka menom Sušena, ktorá si to chcela skúsiť aké to je keď niekedy bude musieť kamerovať z lana. Štand vydržal , Slniečko zapadalo, a s jeho poslednými lúčmi to vzdala aj naša kamoška Slivovica. Pomaly netopiere odlietali a ostali visieť len tri Sušena, Jano a ja. Pri pokuse dostať sa úspešne dole Sušena ešte odobrila tradíciu zaseknutých vlasov v osme, no a tak sme si mohli zaspomínať na časy plné romantiky keď Buchy so všetko nehou a citom odrezal Anette prameň vlasov.
Tentokrát som sa do úlohy romantika vcítil, ja a namiesto noža použil ešte čarovnejší a romantickejší nástroj , jediný čo bol po ruke, a síce kľúče. O toľko to bol romantickejší zážitok, hlavne pre chudinku Sušenu. Nakoniec všetko dobre dopadlo, pár vlasov zasvišťalo vzduchom a bolo po probléme. Potom sa už mohlo odísť v jemnom zahmlení mysle sledovať ako sa ten sám guľáš varí. Našťastie mu dopomohol Fejsis, a guľáš uzrel svetlo sveta, aj keď z tejto pasáže si moja myseľ už veľa nepamätá, neviem čím to bolo, asi sa dialo príliš mnoho vecí na zapamätanie. Kým sa guľaš varil, my sme sa oddávali tanečným rituálom privolávania zimy, spolu s krákajúcim rituálom niečoho čo by sa malo podobať na spev. Keď sa nám priestor okolo kotlíka zdal málo odobrali a preniesli sme svoje schránky a humpľovali sme ich ďalej tancom na lúke, a inými romantickými vecami (toyota freeride, 360°alias Litvinenko a pár bláznov na streche). Medzitými veľa vecami sa stratil Fejsis, ktorého po dlhom vysvetľovaní Fejsisovho hlasu typu: Jaanooo….pauza minútu, choooď pauza minutu apol, z Dudkoveeeeej pauza minutu na Dravca… pauza, skratkou, ho Fredy a Táňa nakoniec našli a zachránili, priviedli späť na miesto kde sa dá prežiť, medzi nás. Podobných záhad sa v tú bájnu noc dialo ešte spústu, ale o tom až niekedy nabudúce. Na záver musím skonštatovať že akcia prebehla podľa pravidiel a notárka osvedčila priebeh hlasovania. Zúčasnilo sa na nej hojne osôb. Nežnú časť pohlavia reprezentovali sestry Malachovie, nás chlopov bolo dosť, spať nás ostalo 10 statočných, Fredy, Fejsis, Fiďo, Fuši, Yuši, Litvinenko, Luky, Šaky a sestry Malachovské. Pozrieť prišlo veľa ľudí, medzi inými aj Peťo Urbanský s valibukmi, ten však prišiel príliš skoro a pristihol guľaš nepripravený. Z poza domu preskočil potôčik, prebehol lúčku a ocitol sa v lese aj náš old school Aďo. Noc bola ťažká a ráno ešte ťažšie, no prežili sme , poďakovali sa, odvítali letnú sezónu a privítali zimnú (hneď v pondelok nasnežilo), takže sme volali dobre.
Dúfam že sa všetci tešíme že sa o rok spolu opäť v stene zlaníme.
Horam zdruff .
Váš Šaky.
Pridaj komentár