Este dnes nas bolia ramena po vcerajsom(stvrtkovom) zatahu s Jusim na Ostrve. Rano nebolo vobec jasne co nas caka, sprvoti sme si to namierili na Tesnu skalu lebo predpovede pre Tatry vestili zamracene, obcas. burky a prehanky… Pred Popradom sa nam zazdalo ze je celkom dobre tak sme skrutili volant a hybaj na Ostrvu. Dost neskoro ako vzdy hehe, ved nastupili sme az na obed. Hned v aute som urobil zasadnu chybu a to zabudol madzak(magneziove vrecko), takze druholezec mal srandu zarucenu. Dieska 7-, znama to klasika, tri dlzky pekneho lezenia do 6est a posledna 7-, slavny Ta3ansky sokolik. Zalozis dva "tutove" friendy, potom trosku zatajis dych a dolezies k nitu. Hore celkom nateka, no este raz tak dlhsie by som asi nedal. Za hodinu a pol sme mali Diesku v batohoch aj so zlanakom a dazd dajako neprichadzal a rozlezeny a nazhaveny sme boli nuz sme si vybrali vynitovanu Ocelovu Nit (resp. Halkovina) klasifikacie 8 najtazs. dlzka. Prva dlzka 7- taha Jusi, krasne si pocina s osemetnym boudlrikom a dolieza na stand. Ja na druhom ani za svet neviem s vlhkymy prstami bez madza podrzat bocaky a musim sadnut a riadne vytret. Do r..i! Vacsiu blbost som ani nemohol zabudnut. Nasleduje dlha dlzka 8-/8. Taham ja. Klucovy traverz i vylez mi celkom ide. Raz som LTT na hrane smyku ale dasa. Hore vyklepavam vo velkom spodaku no dajak sa mi nechce trapit a sadam. Pekkne oddychnem a dolez ku standu je vytrvalostny ale po dobrych chytoch. Fuu, to bola riadna streka. Nadherna dlzka! Jusi dolieza vytahany jedna radost no ja tiez citim. Hutame kto ide poslednu 7+, neskor lahsie..ta idem ja. Hned od standu technicky klucovy boulder ala fejsis. Rajbas a pretlacak cez dlan, nohy na snuru az ma seklo v krizoch. Odtial to uz ide, capem capem a v poslednej previsnutej platni naliezam uplne do bludu do mikro list a vobec nevidim madla tak zasa sadam. Samozrejme ked sa trosku poobzeram je to jasne..no, ja asi nie som onsajtovy lezec. Dam to hravo a aj vylez do polozenych platni je "chodak" tak ani necvakam tri nity a doliezam vystaveny na stand. Tam nam s Jusim viazne komunikacia (dlzka mala cez 50m) takze 10 min nevieme co kto, kde..no Jusi ma super intuiciu a pochopi ze asi mam stand. Zanedlho si podavame ruky a zlanujeme. To este neviem, ze sa nam zasekne lano a ja budem musiet tych 50m naspat zumarovat na jednej dvojicke jak d…l. Na nastupe sme o pol osmej, ruky dostali co mali a hlavy plne vsakovakych pohybov, bouldrov a nadhernych chvil stravenych v tejto " tatranskej skalke". Baska zatial relaxovala pod nastupom a trochu fotila tak davam tu aj nieco pre ilustraciu.
Pridaj komentár