Sprvoti to mala byt Jastrabka, no onen den (6jula nedela) sme vstali neskoro, a tak kde inde, ako inak nez Ostrva. Rozhodnutie nad cestou padlo az na mieste v dost scestnom terene. Prava veza, cesta „Akoriabe“ 8+. Scestny teren vonkoncom nie lezecky nas privital na rozmrvenom nastupe plnom kosodreviny a inych drevin aj bylin. Botanicke sutrovisko. Prva dlzka za 5+ taha David, treba si sem tam zaklinit fklinenec alebo frendik, prvym standom je motanica repsnuriek omotana okolo kamena so starou karabkou. Druha dlzka je vyzivna 7+ so styrma nitmy na 40 metrov. To znamena, ze lezci bez moralu musia daco prizalozit a pri poslednom bouldriku v hladkej mierne polozenej platni zatajit dych a mastit het. Taham ju ja no sou sa este len zacina. Tretia dlzka za 8/8+ je sice odistena o nieco lepsie (3 nity na 25 metrov) plus skobka s dvojkou repkou no lezenie je jemnucke a psychycky tazsie, najma pre prvolezca. Strma platna s poruchamy a skrabkamy. Niektore fleky bez noh. David sa s tym potrapil a mna caka posledna 15 metrova dlzka za 8. Je to previsnuty bouldrik, kde netreba stresovat lebo ta caka no hand ako svina. To vsak prvolezec nevie a sada. Dolez k zlanaku je este pekny boulder, vykop nohy na balkon a preklopka. Vsetko sme stastne zvladli. Dali sme to af, druholezec dal vzdy vsetko bez odsedu takze rp si nenechame ujst. Treba mat trochu moralu a najma vediet co ta caka. Kym sme my liezli tych 120 ostrvackych metrov, Baska dala 20 kilometrov a to magistralou od nas az po St. Smokovec. Nadherny den!
Pridaj komentár