Po styroch tyzdnoch mino civilizacie som musel zostupit do dolin zo zubatych konciarov Atlasu.Kedze vydobytky moderneho sveta sa este v horach neudomacnili a pamat fotaku sa po mesiaci zaplnila, chtiac nechtiac som opat v Marrakechi a pravdu povediac aj trochu rad v bezpeci velkomesta a blahobytom na dosah ruky.Za posledne dni sa toho dost udialo a ani neviem odkial zacat.Po aklimatizacke v Marrakechi som sa busom prepravil do Mideltu, kde som 21.4. plny odhodlania vykrocil na niekolkosto km dlky pochod Vysokym Atlasom.Do mesta prichadzam vecer za dazda a idem campovat za mesto.V lejaku vytiahnem celovku, zmacknem tlacidlo a nic!!! V total tme to balim a vraciam sa do mesta a nudzovo bivakujem u rodiny okoloiduceho, ktory ma prichylil.Druhy den sa pocasie nelepsi, mraky nad Jbel Ayachi nevestia nic dobre a predpoved na nete come-si-come-sa.Zrana riesim pokazenu celovku s pajkovackou v ruke a poobede uz slapem po ceste plnej blata za dazda pod Ayachi.Prvy camp vpoho asi 2000m, druhy den udolim na 3000m hreben, kde sa pocasie meni, zacina snezit a fukat silny vietor.Schyluje sa k veceru tak nudzovo v poriadnej zime a totalnom whiteoute staviam stan na otvorenom hrebeni.V noci teplota klesa pod bod mrazu, navlhnuty spacak hreje tak na 30% a ja sa modlim, aby ma neodfuklo.Prebudzam sa do stanu plneho snehu.V noci sa zmenil smer vetra a teraz mi to plnou silou fuka do predsienky.Cez den sa to nelepsi, stale je viditelnost tak 20m, postup by bol do neznama nebezpecny, tak sa pripravujem na dalsiu krutu noc v nadeji, ze sa to do zajtra zlepsi.Cakanie sa vyplatilo, v noci prestava snezit, a ked do stanu preniknu prve luce slnka od radosti vyskakujem zo stanu a prvykrat mam moznost vidiet okolite takmer 4000m konciare.Rychlo balim veci a vydavam sa na juh na druhu stranu hrebena do dedinky Tarrart.Vystupujem na plato s kovovou konstrukciou oznacujucou vrchol, aj ked neskor zistujem, ze to nebol asi ten najvyssi a podla mapy to vyzera na 3686m vysoky Ali ou Aissa.Prve dramaticke dni nastastie skoncili zostupom do nizsich poloch a prichodom tlakovej vyse.V Tarrarte so opat nocoval medzi pohostinnymi Berbermi a v spolocnosti miestnych ucitelov, ktori vytvarali komunikacny kanal, kedze miestnym ostatne jazyky nic nehovoria.Len malo ludi vie pisat a citat a so vzdelanim v novovystavanych skolach zacali len niekolko rokov dozadu, a tak medzi starsou generaciou je velmi vysoka negramotnost.V dedinke uz maju elektrinou a s najblizsim mestom Tagoudit dedinu spaja 26km komunikacia, po ktorej slapem dalej na zapad.V Tagoudite restujem jeden cely den v guesthouse Assou a prvykrat v spolocnosti celej rodiny ochutnavam vynikajuci cous-cous, krory jem ako domaci holymi rukami.Nad dedinou sa tyci 3265m vysoky Jbel Masker, vyzera dost nezaujimavo a vystup by viedol prevazne po suti tak opat nasledujem rieku v udoli pod masivom do Ait Merzouk.Nad horami sa prevaluju tazke mraky a ja prespavam v miestnej skole s cool ucitelmi vo fajnovej nalade.Nasledujucich niekolko dni sa horami dolami postupne dopracujem do prveho vacsieho mesta Imilchil, turistickeho centra regionu.Navstevujem legendami opradene tyrkysove jazera Isli a Tislit.Mesto sa oplati navstivit v auguste, kedy sa tu konaju velkolepe slavnosti a prichadzaju tu ludia z viacerych krajin aby si tu nasli svoju vyvolenu spomedzi miestnych krasavic.Povodne som mal na plane nasledovat rieku Melloul no po debate s miestnym guidom som sa rozhodol pre atraktivnejsiu alternativu, niekolkodnovy trek cez vyprahnute hory a piedkoobyvane oblasti do Zawyat Ahancal.Nakupujem poriadne zasoby na 5 dni, prefocujem chybajuce mapy, dobijam baterky…Cely trek nesklamal a po styroch tazkych dnoch som vycerpany dorazil do Zawyat Ahancal, maleho mestecka v nadhernej prirodnej scenerii pripominajucej Alpy.
Co sa samotneho pohybu v horach tyka, tak cely Atlas je tak povediac znama vec a len tazko clovek natrafi na usadlosti kompletne odrezane od sveta.Prchadzal som udoliami, ktore boli obyvane nomadmi zijucich v stanoch a presuvajucimi sa madzi postou a horami.Pohostinnost ludi sa meni z miesta na mesto.Niekde ma vytaju s otvorenym narucim, inde zase vidia moznost zarobku.Z casu na cas prenocujem u miestnych ktori ma tradicne pohostia cajom, chlebom a olivovym olejom.Niekedy sa mi ujde syr,smalec,tajine,mlieko,tvaroh.Raz som dokonca jedol nieco co velmi pripominalo nase bryndzove halusky.Domorodci ziju vacsinou z toho co si sami dopestuju, vychovaju.
Okolite hory pri Zawyat ma natolko fascinovali, ze so ty stravil dva dni z toho jeden v dedinke TAGHIA!!! V kratkej buducnosti predpokladam, ze sa z tejto nadhernej lokality stane marocka lezecka oblast no. 1 . Hlboke kanony so stenami az do 800m v perfektnej skale s nekonecnymi moznostami na prvovystupy.L Oblast uz je nejaky cas navstevovana a listoval som si spanielsky casak Desnivel, kde uz boli nakrasy ciest.Je tu hadam vsetko od sport,trad,kratkych ciest az po bigwalls.Myslim, ze tretej navsteve Maroka sa nevyhnem.
Pomaly si zacinam zvykat na kazdodennu zataz, komunikacne schoplosti sa zlepsuju kazdym dnom a prodo mnou niekolko nahhernych hor.Najprv som si vychutnal Jbel Azourky 3690m, len hodinu z basecampu.Potom prisla na mna zahadna unava tak som den restoval pri jazere Izourar.Oddych pomohol a plny energie som vystupil na krasne zasnezeny Irhil Ouagoulzat 3770m s fantastickymi vyhladmi na vretky svetove strany.Rychly sklz po suti o 1000m nizsie k rieke MGoun a opat novych ludi so svojskou kulturou.Jeden den oddychu a uz slapem pod doteraz navyssi kopec Irhil MGoun 4071m.Kedze cely traverz robim bez guidov, kazdy vystup sa snazim prediskutovat s niekym co sa vyzna, no tu som si nevedel rady.Blizil sa vecer a stale so nevidel basecamp.Uz pri zapadajucom slnku sa spoza kopca vynorila hrba cervenych stanov, tak som sa od radosti skoro rozplakal.Skupina francuzov, samozrejme vedena skusenym vodcom, ktory ma ubezpecuje, ze som na spravnom mieste, poradil ako sa dostat na vrchol a aj ma pozvali na veceru v spolocnom stane.Po troch tyzdnoch prvi ludia z Europy!!!Vrchol mal byt zasnezeny, vyrazam teda skoro o 5:00 a po skalnatom pilieri vystupujem priamo na vrchol za 4 hod.Vacsina kopcov Atlasu nie je technicky narocna a takmer na kazdy sa da vyliezt bez pouzitia lezeckeho materialu.Treba byt vsak opatrny na nahlme zmeny pocasia a aj v lete vedie byt hory nebezpecne s poriadnymi privalmi snehu.
S MGounom sa skoncila seria hor a nasledoval niekolkodnovy trek cez Amezri,Megdaz Tamda, kde som este vybehol 3610m vysoky Anghomar a konecne po 4 tyzdnoch putovania som sa priblizil na krocik k civilizacii Telouat.Dnes som zostupil z hor na hlavnu cestu, ktora spaja Marrakech s Ouarzazete cez prechod Tizi-n-Tichka do dedinky Tadart, busom sa za dve hodiny dostal do Marrakechu, a tak po mesiaci po prvy raz pouzil autobus.Nieco dobreho pojest, vybavyt veci a zajtra vecer sa vraciam spat do Tadartu, aby som tentokrat objavil tajomstva najvyssej oblasti Atlasu – regionu Toubkalu.
Dalsie styri tyzdne v horach, tak najblizsie asi opat z Marrakechu odkial 25.6. odlietam domov.
Horam ZDAR!!!
PS:zajtra sa pokusim dat nejake fotos ak to nevide tak az doma priatelia
Jaro
Pridaj komentár