Jule kamarati,
Predvcerom 5. jula o 7.38 hodine rano sme za rekordne dva dni uspesne dosiahli vrchol Kang Lacha, nadhernej hory taktiez nazyvanej Stok Kangri s nadmorkou vyskou 6153 m ! Podmienky sme mali fantasticke, uplne jasno, relativne teplo a brutalne vyhlady smerom na Karakoram, Nun Kun, Saser Kangri a nedozerne hory Ladakhu a Zanskaru…a samozrejme na vrchole nechybala Klubova vlajka !!
Ale aby som nepredbiehal, pekne po poriadku… Po nasom navrate z 10 dnoveho treku nahornou plosinou ktory sme zacali v Lamayuru a skoncili v Padumeu Zanskar, sme super aklimatizovani dali jeden den oddych v Lehu a boli pripraveni vyrazit na Stok Kangri.. pocasie bolo super, a kedze sme mali za sebou niekolko 5000 sediel rozhodli sme sa tradicne 4-5 dnovy vystup skratit na blaznivy dvojdnovy alpsky zatah.. s prevysenim 2653m… !! Co sa vsak opat neudialo .. po ulici kraca Markus Weniger… hned bolo vsetko jasne… po 23 dnoch treku z Darche do Hemisu , bez ukradnutych slnecnych okuliari a v botaskach Vans, Markus dorazil do Leh a pri podani ruky som hned vedel ze na Stok ideme traja… ako za starych juhoamerickych cias sme tede rano 4 jula o 8mej hodine opustili taxikom leh a transportovali sa do dediny Stok , kde sme o 9tej zacali plne nalozeny slapat… prevysenie v ten den sme mali celkom dobre.. Leh sa nachadza v 3500 a my sme mali namierene priamo do BC v 5000… dorazili sme tam okolo tretej poobede… super pocasie… na lukach pred brlohmi sa vyvalovali a popiskovali sviste, naokolo sa pasli yaky a my sme pomali stavali stan… kedze Markus stan nemal… spal rovno pod hviezdami v ohrade pre nosne osly 🙂 v campe bolo asi 25 ludi z toho asi 15 clenna expedicia Indickej armady , ktora liezla Stok a Golep Kangri… kedze na vrchol sme chceli vyrazit uz o druhej v noci , neostavalo nam vela casu na oddych a tak sme navarili, pripravili potrebne veci na rano a o 7mej uz odfukovali v stane.Cakal nas narocny den – prevysenie 1153 m – za 5 hodin…… bbbzzzzzzzzz 01.00 rano… budicek… noc je tmava , veterna ale za to celkom tepla… nahadzujeme veci, obliekae sa , pijeme caj Taj mahal ,do baglu hadzem pre istotu aj lano a sedacky, zamykam stan a vyrazame…su dve hodiny rano.. kedze slno vychadza tusim okolo 4.30 dve tretiny cesty ktoru mame pred sebou je limitovana iba na uzky pas svetla celovky… ale to nevadi… noc je krasna a my slapeme este po suchu do takeho mensieho sedla v severnej razsoche a odtiale traverzujeme do ABC 5300, dobre vychodenych chodnikom..sme tam za 1 hod 10 min… nikde ani stopy.. Markus sa pred ABC, oddelil a kedze mal rychlej sie tempo… dohodli sme sa ze sa pockame hore… v dialke som miestami videl jeho blikajucu celovku.. pomaly sme vsutpili na ladovec… resp. to co z neho ostalo… aj ked vsetky trhliny su uz minulostou… pukanie a tecuca voda pod ladovym polom neboli najlepsou zvukovou kulisou noci… asi po pol hodine slapania po ladovci… sme sa dostali do stredu nadherneho amfiteatra zaveru doliny.. odtial sme zabocili cez stekajuce nezamrznute potoky a morenu strku smerom na zapad rovno do strmej vychodnej steny s cielom vo vrcholovej casti traverznut na hreben… markus.. bol uz pekne vysoko a kym sme oddcyhovali v prvej tretine steny, zacal pomaly traverzovat na hreben… sneh bol super slo sa nam fantasticky.. bol som trochu prekvapeny zo strmosti svahu ktory vo vyssich partiach dosahoval skoro 70 stupnov… kedze sme mali kozene boty s tvrdostou C nebolo to najpohodlnejsie v tomto sklone,, kde by sa hodily plasty a na prednych hrotoch by to bola parada…pomaly vyslo slnko a zrazu bolo hned teplejsie…pomely sme sa dostali asi do 5800 kde sme to traverzli na nadherny exponovany hreben, z ktoreho boli uzasne vyhlady… na hrebeni boli dvaja Kanadania s vodcom a pod nami 4 Izraelciania tiez z vodcom… Pozeram hore Markus pomaly slape na vrchol… videl som uz iba jeho cervenu bundu, potom zmizol za zasnezenou kupolou… hreben bol super aj ked miestami dost rozlamany… trvalo nam asi hodinu kym sme dorazili k vrcholu.. cim vyssie tym tazsie sa dycha… taka je raz uz ta vyska… 🙂 a o chvilu uz nebolo kam stupat… boli sme na vrchole… Kang Lacha – Stok Kangri opat v super vyske – 6153m ! to bolo radosti… Anettina prva sesttisicovka… spolocne sme sa objali.. fotili, smiali sa a vo vzduchu viala vlajka najlepsieho klubu na svete – HK VABEC…
Nech ziju hory a ludia v nich
Om mani padme hum
Michal a Anetta
P..s – fotky su este vo fotaku a internet drahy , takze asi az o tyzden z Dhraramsaly… zajtra opustame Leh smerom Srinagar – Kashmir. Viac na www.michal-anetta.vabec.sk
Pridaj komentár