Pise sa rok 1976, dvojica horolezcov Porvaznik, Belica si kracaju v objavitelskom a prvovystupitelskom duchu napriec Mengusovskou dolinou, prichadzaju k Hincovym plesam a za svoj ciel si vyberaju Mengusovsku vezicku. Prvy den robia dva prvovystupy, platnami a hore cez previs, cez povestne oci, ktorych obtiaznost je V+, na tu dobu klobuk dolu. Po vybornom skvelom dni stravia noc pri plesach a nasledujuci den robia 3 prvovystup na dovtedy panensku Mengusovsku vezicku. Roky plynu, Zem sa toci a kto by to bol povedal ze na dalsich 30 rokov bude tato malicka stienka Mengusovskej vezicky bez dalsieho prvovystupoveho pocinu. Az prisla sobota 7.10. 2006, a opat dvaja mlady iniciativny horolezci povedali si, vonku je nadherne jesenne leto, podme to skusit. A tak sli na to. Vsetko sa zrodilo uz davnejsie, presne na den 2 roky dozadu vo Wolferovej hlave, ked tam liezol spolu s Marekom a vsimol si dost vyraznu linii, v podobe pukliny v lavej casti steny. A tak sa s touto myslienkou pohraval az sa s nou zmienil mne. No a tak v piatok po skole ked pocasie vabilo a novy material potreboval otestovat zavolal Saky Wolfovi a tym ci by sme nesli dat ten jeho projekt. A tak slovo dalo slovo a v sobotu rano si to Saky s Wolferom namierili Mangusovskou dolinkou, okolo Hincovych plies v ziare tepleho jesenneho slniecka pod Mengusovsku vezicku, aby sa pokusili o prvovystup. Stienka sa zdala tak na 3 dlzky, nie je to sice 10, ale predsalen ak si clovek moze ist v Tatrach v juznej stene svojou cestou je to nadhera a tych moznosti uz nie vela. Saky s Wolfom teda nabalili na sedaky co to friendov, co to cokov, skob a pod ho na to. Prva dlzka pekne solo II-III k velkemu balvanu na kt. bola polica a kde spravili prvy stand. Saky hned pouzil a ltt vopchal do spary 6 friend, ktory si kupil pred tyzdnom, no a Wolfo si pekne vychutnaval druhu dlzku a prvu ozajstnu lezecku a odkrajoval metre z nasho prvovystupu. Opatrne cok, friend, skobka, vsetko jak ma byt, vyhral sa ten Wolfo a natiahol prvych 50m.Pri standovani sa cinkave zvuky zabijania skob ozyvali celou dolinou a oddychujucim turistom pri plesach davali tusit pritomnost horolezcov.Wolfo dostandoval a Saky si po problemoch s vytlkanim skob s mini kladivom nakoniec tiez vychutnal peknu skalu a ladne pohyby a ocitol sa na peknom 2skobovom a 1 friendovom(cokovom) stande. Saky si zobral matros a vyrazil celit mini previsom a kutom, ktore ho cakali. Opatrnosti nikdy nie je dost a zvlast v neznamom terene a tak aj Saky sa pekne pomaly sunul do neznama a vychutnaval si radost z lezenia, zo zakladania a zo zvucneho cinkotu skob a hlavne z toho tak idealneho azurovo-modreho bezobacikoveho pocasia. Celkom pevna zula vsakovakych tvarov a pirama diretissima nasej cesty pokracovala aj v pobobe mnou natiahnutej dlzky, v ktorej zavere som sa dostal uz na pred vrchol na uroven previsov. Wolfo nasledne dorazil a ukoncil prvovystup poslednou 60m dlzkou. Na vrchole boli Saky a Wolfer celkom radi a stastni, ze sa to takto podarilo a pobrali si pekne zlabom dole spat tam odkial prisli. A tak nasa dvojka Saky a Wolfer po 30 rokoch opat ozivili ducha prvovystupcov a panom Porvaznikovi a Belicovi narusili ich pananskost prvovystupov v tejto stene, comu by sa ale obidvaja pani urcite potesili.Na Mengusovskej vezicke tak pribudla 4 cesta, kt. sme nazvali Mladym dusiam nad nami, VI-,200m L1-II-III,L2-V+/VI-,L3-VI-,L4-IV+. Cesta sa nesie v tradicionalistickom duchu a v znameni klasikov a to v style " kde nic tam nic". Ostal po nas len smradik a otlacky prstov, ktore vsak uz asi odvial a zavial jemny tatransky prach. Cestu sme venovali Wolferovmu bratovi, ktory nas pred 3 tyzdnami opustil a podlahol v dosledku zakernej rakoviny, a samozrejme vsetkym mladym, ktori nas predcasne opustili. Davajte tam Hore na tych Horolezcov pozor. Horam zdar.
liezli : Daniel Šak a Michal Wolf alias Šaky a Wolfo.
Pridaj komentár