Streda ráno, konečne z práce, v aute cestou dom som už myšlienkami na Suľove. Ani neviem prečo som nevyrazil hned rano,ale na Suľov som sa aj tak dostal, to je iný príbeh, verím, že Zavaky, alebo Jaro napíšu report.
Piatok večer, presun rychlikom zo Žiliny do Popradu, rýchlo cesta domov, s otcom prebehneme prácu, hokej, kandidátov v prezident.voľbách, ide sa do duchien, zajtra začína prvý z dvoch víkendovych výstupov na Kráľovu hoľu.
V sobotu šlapem na Hoľu s Kubou, s ktorou sme sa na tom dohadovali niečo vyše roka. Kuba prišla na Telgart na čas, board a lyže sa pripínaju na ruksak a ide sa. Počasie je najlepšie, ake som kedy zažil na Kraľovej, teplo 17-20°C,slnečno bez obláčka, bezvetrie, škoda, že na úkor snehu. Potím sa ako myš, ale pocity z hôr to nemá šancu pokazit, ideme pohodovým tempom, niekde sa prepadávame až po pás do snehu, ved mame kvalitný odmäk. Pretrpíme to, ešte za hodinku šlapania a sme hore. Hore sme podľa plánu, najväčšie prekvapenie dňa – na vrchole je to ako v polskom hypermarkete.
Snad 30 parov lyží a všade počuť polštinu, usmevne, to som teda nezažil nikde. Ale ponúkli nás nejakou zaujímavou zmesou pálenky, ktorá chutila super!
Ešte hodku sa opaľujeme, (ja samozrejme bez krému). Po hodke balíme, zjazd dole a ide sa dom.
V nedeľu podobný scenár namiesto Kubi(y) otec, ráno kostol, behy domov hodiť veci do auta a davaj zase na Telgart. O počasí sa škoda zmienovať, kópia toho sobotného + 2 obláčiky 🙂
Idem na čas, otec to ma kvázi ako prípravu na Viedenský polmaratón a ja soplak sa nechcem dať zahanbiť. Tempo super, v ústach ako na sahare, pot zmiešaný s opaľovacím krémom nechutí nejako fajne. Tatovi som "zdrhol" kým sa prezúval na skialpy. Potom prišiel klasický úsek, kde som bol prepadnutý po pas každý druhý krok a z dobrého času prd. Tato (otec) ma v polovici dobieha, ale kolegiálne ide ďalej mojim tempom, hore ešte tlačím posledne sily, cas 2:15 lepšie ako včera o 45 min. Spokojne hore dávame horalku a čaj, otec sa chvíľu opaľuje, ja už nemôžem, po včerajsku mam takmer pľuzgiere na ksichte tak si robim tieň. Po zjazde dolu, otec ešte "zaklincuje" jeho rekord 1:30,už nemám ani slova, ide sa na pizzu a pekne dva dni v domovine su zamnou, uz ma čaká len cesta do BA 🙁
ps : je to moj pisatelsky debut, ked je nieco zle, kludne napiste kde a co. dik
horam zdar.
Pridaj komentár