zrufff horolezci !!!
vy sa lucite zo sezonou a my tuna dole na ostrovoch v Ionskom mori, lezieme dalej… je to parada, na nasich potulkach ostrovom sme opat narazili na zaujimave skalky leziace opodial. A kedze vcera bola nedela , volno po siestich dnoch otrokarskych prac, tak sme si rano privstali a utiekli za slobodou do skal a do vysin…. Oblast ktoru sme tentokrat navstivili, sa nachadza nedaleko hl.mesta Argostoli, vysoko v kopcoch, na takej mesacnej ako keby Hvar pripominajucej vapencovej planine. Da sa tam v pohode dostat na biku tak do pol cesty a zvysok, takzvany bushwhacking cez kroviny a balvany a stromceky a balvany a pichliace a balvany… po ceste sme objavili ponize jednu vacsiu skalu podobnu Dudkovej, a tak sme si to obzreli ze co a jak a rozhodli sme sa ze nabuduce. Slapali sme teda dalej na kopec pod super platnovu stenu, ktoru sme videli uz z dialky, vysoku asi 15 metrov. po ceste krovinami sme vsak vyplasili stado pasucich sa koz , ktore zacali behat splasene hore dole v kamenistom svahu a z doliny sa uz len ozyvalo brutalne kliatie a nadavanie bacu z jeho kosiara. Hovorim ze nech sa ukludni, kto to ma pocuvat. Sak si ideme len zaliezt….Radsej sme si to rychlo strihli do krickov a makali pod nasu stenu. Ked sme tam dorazili bolo asi poludnie, mierne oblacno no skratka super klima na lezenie. Stena ponukala zaujimave moznosti, asi 6 ciest obtiaznosti 5 – 7. a celkom v poho bouldering. A tak sme sa dali do toho. Kedze v cestach chybali opat nity, a ostali iba sruby,(povrava sa ze nity vysruboval baca, aby tu lezci nechodili liezt) hodil som lano opat na udicu cez stary kruh na vrchu skaly. Prva isla Anetta do cesty uplne na lavej strane blizko hrany, a po dosiahnuti vrcholu OS vyhlasila ze to bola jej najhnusnejsia cesta v zivote..:-) a tak som sa do toho pustil ja a potom pridal este dalsie tri cesty tak okolo 6, 6+ tiez OS, ktorych nazvy vsak neviem. Ostal tam iba jeden cervenou farbou natrety v grectine. Inac bolo to pekne platnove lezenie po ostrych skarach a velkych kapsach. trenie uplne super. Ako som spominal tunajsie skaly su pokryte takou mikro vrstvou kristalikou tak nohy drzia super. Potom som skusal este jednu cestu s takym bouldrovym zaciatkom ale, nejak mi to neslo, pretoze vo vsetkych klucovych dierkach si mravci urobili hniezdo z pozliepanej hliny, a tak sa nedali podrzat. Potom nasledoval pri zapadajucom slnku uz iba bouldering, vecera, tabacik, a posledne pohlady do doliny a v dialke svietiaceho mesta. Na buduci vikend sme tu zas, tentokrat na skalke ktoru sme objavili ponize. Takze Horam zdar a samozrejme pozdravujeme cely Klub !!!
Michal + Anetta
Pridaj komentár