26.1.2007
Tak sa nam po dlhom case opat ukazala prava tvar zimy, trosku prisnezilo, trosku prituhlo, a tak sme sa s Wolferom opat vybrali do nasich milovanych Tatier. Kedze strasila lavinova 3 a chceli sme len rychlu jednodnovku, namierili sme si to do Mlynickej doliny na veze v Prednom Solisku, kde sme nedavno liezli ťažkú špáru. Stopa bola po Skok preslapana a tak sme s pristupom nemali problem. Po ceste sa vypytujem Wolfera ze co ideme liezt. No a Wolfer ze nejaky Puskasov pravy pilier ze lahke ze 4, A0. No a tak spokojny ze nas caka prijemne lahke lezenie sme si vykracovali. Po vykroceny z lesa sme uz zbadali nas pilier a vyzeralo to na detsku hracku, na to ze tam budeme behat, no akoto uz byva opak bol pravdou. No a tentokrat sme si pre istotu nezobrali ani celovky, ale ved naco, lahka kratka cesta, ved pohoda predsa. A tak ako uz byva zvykom sme teda nastupili do cesty v style ved kdesi cosi, hlavne ze lezieme, a nakres,shcema, co je vlastne nakres,schema?. V tomto duchu, dalo by sa povedat Liptovskom syndrome, sme teda zacali liezt. Wolfer tahal prvu mixovu dlzku, spociatku travky, potom skala a potom oboje. Polozeny zaciatok sap o nejakych 35m zkolmil a podla Wolferovych pohybov som zacinal tusit ze to 4ka nebude. A tak sa aj stalo. Ale dlzka to bola pekna s dvomi pasazami v ktorych sa trebalo vyhrat Po dolezeni na Wolferom zhotoveny 3skobovy stand z tiena na slniecko som sa trosku rozohrial a nie moc sa mi chcelo do tahania trosku exponovanej dlzky v strede steny. No ale pustil som sa do toho. Opatrne pohyby, dokladne istenie sa, sa vsak vyplatilo a ze to opat nebolo za 4 som pochopil aj ja ked som tam stravil trosku casu az som sa zastavil pred krasne a trosku aj hrozivo vyzerajucim previsnutym sparokominom, takym tym super ze sa tam clovek nevojde a ked vojde tak sa nepohne, kde som teda zastandoval. Dobral som Wolfera, ktroy vravel ze zaujimava dlzka, ze uz vie preco som tam bol trosku dlhsie. No a na Wolfera teraz cakal tento kominovy bonbonik. Nie velmi s chutou sa aj do nho teda pustil. No ked som po chvili zacal trepat nieco o tom ze jam am rad taketo veci ze sa tam musis skrucat a hrat a podobne, tak Wolfer, kedze toto nema rad, s radostou mi prenechal kominovy bonbonik. Ja somar, vravel som si ked uz som bol skoro v nom. Nuz co mam co som chcel. Zo standu to vyzeralo ze to celkom pojde, noha tam zbran tam potom tam no a ked uz budem tam uz to mam. No ine je na stande a ine v probleme. A tak som zacal svoju put za prelezenim asi 12 metroveho useku. Cvak frendik s cokom, a hore, zalozit 4 stopper, a zase hore nohy uz stoja na spickach a zbrane hladaju zachytny bod, zalozit dalsi friend a aha 3 metre nadomnou skoba, ale bude este tazke sa k nej dostat. A zvlast ked mam na chrbte 80litrovu Patagoniu, ktora nie je moc idealna do kominov a na lezenie vobec. No ale kto mal vediet ze planujeme zijst dole ku vleku a nie zlanit a tak som teda mussel liezt z touto peknou batohovou kravou. Po case skusania som zistil ze to s nou nepojde, no a ked sa dari tak sa dari. Nedost ze som v tak neprijemnom fleku ze ked mi streli noha tak idem, v tom sa mi prilba dostala na uroven trapezov, vlasy som mal vsade len nie v gumke no a k tomu vsetkemu som sa snazil odputat od seba bremeno batoha. To sa mi vsak vdaka navesanym slingam nedarilo a tak som mussel pekne po poriadku slingy dat dole a vyslobodit sa od batohu riskantym hodenim do Wolferovej naruce. Super, podarilo sa. Mozem konecne pokusit sa liezt. Podarilo sa mi pokocou klucoveho zaklineneho kamena v komine dostat k skobe a zapnut ju. Nevyzerala moc presvedcivo no bola tam. A tak pod ho dalej, lenze problem, vpravo platna a do komina som sa akosi nevedel zmestit a tak som to rozne skusal a skusal az mi po dost dlhom boji dosli sily a mussel som si hopkat do skoby. Aspon som si mohol opravit prilbu a vlasy a samozrejem oddychnut. Tak sa aj stalo a ja som v mojom snazeni pokracoval dalej. Treba dat nohu na zaklineny kamen a pojde to, ale ako ked tam mam obe zbrane. Posuvam jednu zbran najvyssie ako sa da a davam ju na dobry chyt ,zatazim zbran, chystam sa hore no nieco je proti, smyk zbran z chytu a uz si letim do doliny nastastie nie dlho a po asi 4m padiku ma skobka chyta, dobra, vydrzala vravim si, i ked vsetko ostatne podomnou vyletelo. Stara hrdzava niekolko dost rocna tenulinka skobka, super, no pre istotu a pre pripad dalsieho padu davam slingu okolo zaklineneho kamena. Humpalajuc oddychujem a moc nezavidim Wolferovi na stande. No nic treba ist dalej, cas pokrocil, a tak po zopar skusacich pokusov ze co, jak asi najlepsie sa ni nakoniec dany oriesok podarilo rozlusknut, postavenim san a balvan a zmestenim sa do komina, z neho to uz islo von trosku tazsie no slo to, hura mal som to prelezene. Ostavalo spravit kvalitny stand sledovat ako si s tym poradi Wolfer. No kedze nam doslo ze batoh cez komin asi nevytiahneme, mussel Wolfer svoj mensi narvat do mojej Patagonky a pobrat sa v ustrety kominu. Trojfriendovy stand s jednou skobu bol tutovka. Wolfer teda zacal taktiez svoj bol a z takym batoziskom klobuk dolu si s nim poradil, i ked prave kvoli nemu musel parkrat odsadnut, nakoniec sa vynoril nadavajuc z komina. No mali sme to za sebou a pred sebou uz nie tazko vyzerajucu dlzku. Boli tri hodiny a my sme sa trosku obavali opat o cas, ze ci to stihneme, a tentokrat bez celoviek. Dalsia kvazi lahka dlzka v podani Wolfera bola taktiez bonbonikova, 60m pekneho lezenia v skalnom miestami kolmom zlabe so zaklinenymi balvanmi a cakajucimi problemikmi.Po poldruha hodinovom vyklepani, traseni a pokuse o odzemok som sa dostal so skrehnutymi rukami a telom opat k lezeniu. Veru vyhral sa pekne opat raz ten Wolfer.Tato posledna dlzka nas kvoli peknej zime vsak uz oboch dorazila a obaja sme boli radi ze sme hore na vezicke. Ostavalo uz len vyriesit zostup a ten sme nakoniec vyriesili jednym zlanakom naspat dole do doliny. Este ze sme so sebou trepali tie batohy. No nevadi cesta to bola fakt, kvalitna a nadherna. Kazda dlzka ponukala pekne , celkom tazke lezenie. Veru pri spustani san a zadkoch sme si pekne krochkali a vychutnavali jazdu. Rychly smyk na chodnik, vecerny pochod Mlynickou dolinou v ziare tej najvacsej nocnej celovky-mesiacika a sme dole na Strbskom. Cestou sme sa krmili rozpytvavanim roznych spletitych situacii a tesili sa na zasluzene pivo, ktore nam dobre padlo. Vyliezli sme teda kdesi cosi,nejaku variantu cesty F. Dostál, K.Suchánek kl. 4+, A0. Dali sme tomu volny prelez, sice AF ale predsa, vylezenych asi
200m, 4dlzky,V+,V+,VI+/VII-,V+. Fotografii nie je vela, kedze pri tych –daco stupnoch sa fotaku a teda baterke nechcelo moc fungovat.
Zime a Horam zdar priatelia. Šaky.
Pridaj komentár