Jar na mesiaci.
Pôsobenie s Radom sme ukončili o deň skôr a keďže psychika lezca bola namotaná na lezenie aj v piatok, musel som vymyslieť plán B, a ten sa mi po Radovom odporúčaní sám priplietol do cesty a po Daliborovom telefonáte bolo o zábavu postarané. Plán B znel Ostrva a cesta Jar na mesiaci. Pozerám na schému, IV, VI, VII, VIII-, no jeden ťažký flek a pôjde to. Prvú dlžku sme šli v štýle kade tade a tak opäť po nástupovej džungľovke sme nakoniec trafili do výrazného kúta a zdalo sa že línia je už jasná. Pekný šestkový kút s nohami na trelko no zato s fajnými rafami poskytoval pekné zakladačkove lezeníčko. Hustotou istení neoplývala ani ďalšia trošku náročnejšia dĺžka, no v ťažších flekoch bol stále nit. Pekná dĺžka v platni so záverom do previsu kde už aj trošku natieklo. Zatiaľ to celkom šlo, len raz som mal na mále keď sa naštastie nepodarilo so mnou spraviť dvere a úpravou nôh som to ustál. Tak pekný kus máme za sebou a pred sebou asi 20-25m najťažšej pasáže do previsu. Celu cestu som si vychutnával ako prvý, a tak tomu bude aj teraz. Obzeráme previs a hútame ako, no a nezostáva nič iné, len sa do toho pustiť, Vyskúšam a uvidím, zakladám dva čoky a odhodlávam sa k nepríjemnému zdvihu nohy v horizontálnej polohe, našťastie po chvíli sa dalo na rozpor ustáť a cvaknúť skobku, ešte z posledných síl sa nejako vyštverať hore, nohy na total trenie, prepučiť a je to, ok už len nevypadnúť v závere a bude to. Predýchavam, vyklepávam a za Daliborovho povzbudzovania idem ďalej, stále dosť vykrúcacie lezenie, s horšími stupmi no dobrými chytmi a naopak, s mega bandaskami vyklepávam a na nohách odstávam čo sa dá, až to nakoniec úspešne cez kútik stlačený prevismi dotiahnem celý vyšťavený a natešený hore na štand. Popri doberaní fotím Dalibora, čo sa len dá a sledujem ako si radí s touto dĺžkou. Podobne ako ja fučí jak sumo po zabehnutí 400fky a sťažuje sa na výdatnosť dĺžky a na riadne bandy. Na vrchole si vymieňame dojmy a Dalibor trošku nadáva na ostrý nitový plech z ktorého máme zlaňovať, ale ináč pohoda, majlonka by isto neuškodila. A tak idem testnuť odolnosť lana a zlaňujem v peknom vzduchu dole. Dalibor opakuje po mne a riadne nasratý, sľubuje, že nabudúce bere majlonky. Ja vravím že už aj z horších vecí som zlaňoval, ale že nebolo by od veci dať tam majlonky. Dole si Dalibor dáva ukľudňujúcu cigaretku na team free a môj Os prelez. Fakt parádna cesta, rozličných pohybov, líšt, spoďákov, bočákov, madiel, oblín, no z každého rožku trošku a ešte odistená v štýle good style, no zakladať sa dalo parádne, a vrch bol zase dosť dobre odistený. Na záver len žule zdar, a Marmolada volá. Zdruf.
Šaky
Pridaj komentár