Tak konečne po už toľkých dohadovania, že treba spraviť chatu v Tatrách, tak sa to podarilo a početná zostava nášho klubu vyrazila v piatok do najsevernejšej zo severných do Bielovodskej doliny. Chatka bola vybavená u horára takže žiaden problém. Napriek nie veľmi optimistickej predpovedi sme sa vybrali z cieľom čo to nachodiť a poliezť. Napred vyrazilo Zavakyho auto a v ňom mužná zostava Buchy, Yuši, Fabo a Maťo Školník, kým Táňa s Nikolou už mali prebežkovaný Ždiar krížom krážom, keďže vyrazili ráno, stopár Ivan alias Fuši zatiaľ pokúšal šťastie a čakal na milosrdných vodičov. Z neďalekého Liptova dorazili aj Korienok s Vladkou a Bulko. No a na záver auto plné báb a mňa, teda Šakyho firemné Merci. No a tak sme v zložení Anetta, Maša, Sušena a Šaky ako posledný okolo 9tej večer zaplnili chatku, ktorá praskala miestami vo švíkoch. No a kým už všetci v svornej debatiacej a gitarovacej nálade popíjali, museli sme ich mi oneskorení dobehnúť. A tak sme sa rýchlo dostali na letiacu vlnu a zabávali sa a tešili z tej bielovodskej chatky až do skorého rána a keď už došli zásoby a zdravý rozum kázal ísť spať, keďže zajtra sa má liezť, odobrali sme sa tí najskalnejší do spacákov okolo pol2. Prvý pokus budíka zobudiť nás o 5tej nevyšiel, ono aj vonku bolo počasie, keď neradno ani psa von vyhnať, takže aspoň bola výhovorka, no o pol7mej sme už definitívne zavelili na balenie a na rýchly odchod. Bulko s Korienkom vyrazili vpred do Rovienok na lyžiach, že pôjdu opáčiť Šakanov Tanec, no a my so Zavakym hneď v tesnom závese, síce po pás brodiac sa a nadavajúc v mäkkom snehu, vybrali sme sa že skúsime prvovýstup, hneď vedľa Šakanovho Tanca. Zbytok družiny kul iné plány. Maťo zobral dievky do ľadu a spravil z nich riadne ostrieľané babizne, s mačkami a zbraňami. Buchy s Anettou vystúpali do Ťažkej doliny až k Pustej lávke, kde viditeľnosť klesla na 0 a tak sa radšej vrátili. Fabo, Yuši, Fuši sa zas po okolí kochali a tešili zo snehovej nádielky. Sušena zas ostala strážiť chatku aby ju nik neukradol, a varila polievku pre všetky hladné krky. My so Zavakym asi v polke cesty stretávame Korienka a Bulka na ceste dolu, že to otáčaju, Bulkovi je akosi zle a tak radšej balia a idú dole. My máme sto chutí spraviť to isté, no brodenie sa zlepšuje a my zapadávame iba niečo vyše členkov a keď už vidíme stenu ženie nás to vpred. Dávid je síce po včerajšku trošku nemastný neslaný, a tak tiež zvažujeme čo ďalej. Ale bolesť brucha ustupuje a my nastupujeme do steny. Pekná línia celkom logická vedľa Šakanovho Tanca, ktorý sme pred tromi rokmi s M.Biskupičom vyliezli a to ako jednu z mojich prvých ciest v zimných Tatrách, tak sa na povrch trošku vynárajú spomienky.
Ťahám prvú dĺžku vôbec po viac ako pol roku od môjho pádu v Pakistane som opäť na prvom konci lana. Pocity celkom fajn, trávová položená dĺžka za 3, celkom v pohode a ja na 35m založím jedného frienda. Štandujem a doberám Zavakyho. Pred nami je kľúčová dĺžka, skalný komínokút. Zavaky berie materiál a tancuje ako len vie, ide to pomaly ale predsa. Mňa zatiaľ bičuje neutíchajúci vietor a ja si prajem aby som už liezol. Zavaky prelieza najťažšie miesta a nasledujú už len trávy. No nemá kde zaštandovať a do trávok 20m bez možnosti zaistenia sa mu veľmi nechce. Ani sa mu nedivím, v tomto počasí a tie trávy moc nedržia, nuž tak sa Zavaky rozhodol že zlaní a že skúsi spraviť štand nižšie, že môžem vyskúšať ja, alebo že ideme kade ľahšie. Tak koketujeme s týmito dvomi možnosťami. Dávid mi oznamuje, že má skobku že ho spustím, ale vraví že nie je moc dobrá a tak mu vravím nech dáva pozor. Rozhoduje sa teda že ten kúsok bude zliezať k čoku, ktorý je dobrý a z ktorého ho spustím. Dávid zlieza k čoku, sledujem situáciu, až tu zrazu na chvíľočku Dávid odsadá a v tom momente hrôôôzaaaaaaaaa. Pozerám Dávid sa rúti rýchlosťou blesku ku mne, bol 15m odomňa a zrazu letí dole, letí a letí, trh jeden druhý tretí, istenia vypadávajú, a Dávid nie a nie zastaviť, našťastie míňa obidve vežičky aj celý komín a letí vzduchom, letí okolo mňa a ocitá sa 6m podomnou, ja v tom zmätku už len čakám kedy vytelí aj štand. No našťastie 3friendy nadomnou držia dobre a Dávid pristáva v snehovom žliabku, no za ním letí ešte balvan veľký ako televízor, tak si vravím keď sa mu počas letu nič nestalo ten kameň ho určite trafí, no nič také sa nedeje a Dávid vyviazne s 20m pádu iba so škrabancom na ruke. Ci beka, ešte nikdy som nevidel tak hrôzostrašný pád, ktorého dráhu naplánovali asi všetci anjeli, lebo Dávid letel celým tým úsekom doslova ukážkovo a všetkým nástrahám komína sa vyhol. Pýtam sa ho či žije, i keď vidím že hej, no určite ma niečo zlomené, prebleskne mi hlavou, už aj celá záchranná akcia. Zavaky však oznamuje že je v pohode a že mu nič nie je. Doslova zázrak, že sa mu nič nestalo. Akosi ich asi priťahujem, no bodaj by. Dávid lezie späť ku mne. Trieštime na seba oči a sme v tranze z toho čo sa stalo. Idem ešte hore pozbierať zvyšné friendy, balíme a zlaňujeme dole. Každý zahĺbený do svojich myšlienok uvažujeme o tom čo sa práve stalo. Zavakyho cestou dole bolí koleno, na chate zisťujeme že je rozťaté tak na jeden dva stehy, našťastie len povrchové zranenie. Oboznamujeme posádku chaty, s tým čo sa stalo a ošetrujeme Zavakyho nohu. Polka chatky medzitým čo sme mi schádzali už odišla domov, a tak nás tam bolo pomenej. Dávid sa ukladá na oddych a zvažuje svoj odchod, nakoniec ostáva. Večer v debatách a gitarovej nálade. Sme radi že sa nič vážne nestalo. Nedeľné ráno nás víta dážď, čo je jasné znamenie na vypratanie chatky, pobalenie a odchod domov. Nuž pobavili sme sa, aj si zaliezli, i zalietali, a to všetko so šťastným koncom. Projekt ostal nedokončený, no dúfame že nie na dlho. Napriek počasiu, v tatrách na chatke je vždy dobré, aj keď počasie je zlé. Tak sa tešíme z prvej klubovej chatky. Myslím že akcia vydarená, tak dúfam, že o rok zas. Tak HK Vabcu a Horám zdar.
Šaky.
Pridaj komentár