Po všetkom tom tešení sa, zarábaní si a iných zvratných slovesách sme sa konečne dočkali toho vysnívaného dňa, ktorým sa nakoniec stal siedmi/y august, a vydali sme sa na dlhodlhú cestu vlakom až do Chorvátskeho Splitu. Tam sme sa nejakú dobu zdržali a potom sme sa nalodili na trajekt smer Stari Grad ostrov Hvar. To slovko sme zahŕňa tlupu živočíchov v zostave – ja Jančo Sedlák, Dávid Smrek alias Fejsis, Táňa Malachovská, jej sestra Zuza Malachovská, ktorá bola vyhlásená za našu tripovú mamu a doktorku, Dávid Litvín a naši stopovací priatelia Ivo Fuchs alias Líška a Ďuro Batmend – Ďuri neviem či som sa s tým priezviskom trafil. Po zakotvení v Stari Grade a zohnaní si perfektného odvozu, viac-menej ho zohnala Táňa, sme sa všetci siedmi/y nasáčkovali do dodáfky a frčali sme si to smer Sv. Nedjelja. Hneď po vystúpení sme šli na „pláž“ okúsiť pre nás nové a toľko očakávané deep water sólovanie, ktoré nás prekvapilo hlavne ostrosťou miestnej skaly ale ináč to bola úplná pecka s čerešničkou na konci bouldru alebo pokusu, skokom do vody. V tých skokoch sa väčšina z nás vyžívala. Po dostatočnom vylezení a vyskákaní sa sme začali halucinovať okolo nášho ubytovania, čo sa dosť komfortne vyriešilo po zoznámení sa s Mirom Štecom, z ktorého sa vykľul fest dobrý človek, ktorý nám nahral do karát až toľko veľa krát, že to neviem ani spočítať. Asi najväčšou šupou pre nás bolo ubytovanie, ktoré nám zohnal. Citujem: „Je to jedno z najkrajších miest na Hvare, každý by tam chcel bývať.“ A mal pravdu. Fakt to bolo perfektné miesto, pre pohodlnejších by to bolo trošku utrpenie lebo bolo asi 30 min. chôdze z dediny ale pre nás bolo ako ušité. Parádna okolitá príroda, chvíľkovo súkromná pláž hneď pri domčeku, raňajky s výhľadom na more, no proste radosť žiť :). A neodmysliteľnou súčasťou bol deep water soloing, ktorého bolo na „našej“ pláži dobludu aj kus. Väčšina z bouldrov bola po krátkom popremýšľaní ľahko preleziteľná ale boli tam aj ťažké prásky, ktoré si na naše prelezy budú musieť počkať najmenej do našej budúcej návštevy. No okrem dws-iek je vo Sv. Nedjelji kopec skalkárskeho lezenia v miestnej oblasti Cliffbase, ktorú spravuje sám veľký Miro Štec a je v nej asi okolo 100 lezeckých ciest v obtiažnosti od 5a do 8a. Každý z nás lezcov si vyskúšal niekoľko práskov a ja za seba môžem povedať, že je to perfektná oblasť, v ktorej sú ľahšie cesty v štýle – kto hľadá, nájde – a ťažšie sú skôr technického charakteru po menších chytoch, väčšinou po lištách. Určite naj. lezcom, aspoň čo sa obtiažnosti týka, sa stal Fejsis, ktorého namotanie na lezenie nemá konca kraja a dohnalo ho k vylezeniu troch veľmi pekných ciest za 7a. Určite najkrajšou z nich bola cesta s názvom Double „C“ Central Crack VIII, s ktorou sa Fejsis do sýtosti vyhral a bolo na ňom vidieť dostatočnú spokojnosť po jej vylezení. Mojou najkrajšou cestou, ktorú som si dal bola cesta Hajzl Route 6c, ktorá bola pre mňa ako stvorená pretože rafy a dlhé prečahy to je moje :). No určite najväčším lezeckým prekvapením bola Táňa, ktorá vycvakala každú cestu, ktorú si vybrala jak podľa šlabikára, proste jej to pekne lezie a určite ešte dlho bude. Fakt je to super oblasť, do ktorej sa oplatí zavítať skôr v jari alebo v jeseni, lebo v lete je tam tak horúco, že človeku sa cez deň nechce skoro vôbec liezť, ale aj napriek tomu sme si tam všetci, hlavne po večeroch, dostatočne zaliezli a už teraz viem s istotou povedať, že sa tam raz určite vrátime. Po našom asi 10 dňovom pôsobení v Sv. Nedjelji sme sa rozhodli túto nádhernú malú dedinku opustiť a poslednú noc stráviť na najvyššom vrchole Hvaru – Sv. Nikola 628 m. n. m., čo je síce trošku zakázané ale po menšej konzultácii s požiarnou strážou sa nám to podarilo vybaviť. Ešte niekoľko dní pred týmto výstupom sa naša tlupa zmenšila o pár členov a zostali sme už len ja, Fejsis, Líška a Ďuro a spolu s nami putoval aj jeden v pohode týpek – Mišo z Bratislavy s podobnou krvnou skupinou, ktorého týmto pozdravujem. Po, pre mňa dosť komaroidnej, noci sme sa vydali na neviemkoľkokilometrový ale dosť spotenicový trek do Stari Gradu, počas ktorého sa stala jedna nevysvetliteľná krádež batohu, ktorý sa napokon vďaka miestnym policajtom našiel a nebolo z neho nič ukradnuté. Proste mali sme šťastie a Ďuriho krátke pomodlenie sa určite stálo za to. Po dosť halucinóznej skúsenosti s chorvátskymi policajtmi sme sa predsa len nejak dostali do Stari Gradu, kde sme sa opäť nalodili na trajekt smer Split. Druhá časť nášho chorvátskeho tripu a možno ešte aj nejaké doplnenie Hvarskej časti sa na stránke určite objaví v dohľadnej dobe. Dovtedy Horám a Moriam zdar. 😉
Pridaj komentár