Pred tyzdnom sme sa s Baskou presli bielovodskou na bezkach a skontrolovali situaciu. A aj tunajsie lady vytiekli, niektore nadherne, podaktore slabsie. Vcera sme sa ich spolu s Matusom vybrali okusit. Mrozek vytiekol najmohutnejsie, hoc prave ta jeho lahsia cast bola takmer bez ladu. Vzdusny lad sa ukazal v nevidenej podobe. Dva obrovske cencule ktore sa postupne spojili. Vyzva na dalsi prelez? Mrozek je stvorkovy lad 80-90stupnov a lezie sa zvycajne na dve dlzky kedze ma cez 50m. Vybral som sa ho odistit, nech sa mozme vysantit. Dvanast srub, z toho 6 dobrych, zvysne stare ba aj zopar ruskych. Kto este nevrtal rusku srubu v kolmom lade z lezeckej pozicie, nebude naplno chapat tomu co teraz pisem 🙂 Lad bol najprv tvrdy, ved rano bolo -17. Postupne sa don oprelo slnko a menil sa na masielko. V polke lezenia je stand kde si mozes kludne oddychnut a dobrat spolulezca. Ked mi to slo do pohody az sem rozhodol som sa pokracovat. Navyse ku standu bolo treba traverznut po skale. Navrtal som dve solidne ruske titanovky a po kratkom vyklepani bandasiek zatal zbrane do jemne previsajuceho vylezu z jaskynky. Bez putiek nemas na vyber, len poctivo liezt. Taky dlhy lad je trochu strategia. Vediet si rozlozit sily, pravidelne oddychovat a rozvrhnut si sruby podla kvality na horsie casy. Hore po najtazsom vyleze som mal uz dost slusne natecene. Este 6 metrov po zmrznutych travach a skalach ku zlanaku a po 45 min konecne zlanujem. Potom mal svoju ladovu premieru Matus, nastastie cez toprop, nuz si to lezenie naplno vychutnal. A islo mu to fakt dobre. Na prvy krat…poklona. O druhej vsetci traja dolu ku Polane a domov do Sl.
Pridaj komentár