Po štvrtkovom výlete na Sliezsky dom, následnom vylezení Sopľa, tirolského traverzu a Erikovho skoku ala Dan Osman sme sa v piatok pobrali na chatku ako inak, keď s Liptákmi tak na sever do Javorovej doliny. Počasie má byť mizerné, no my tým predpovediam neveríme a plánujeme zajtrajšiu cestu. No a zlému počasiu neverili ani Blaváci Dodo s Andrejom a prišli si tiež zaliezť, k nám na sever. Bivakovaniu v kôlničke na drevo sa vďaka našej prítomnosti vyhli, no našej tekyle už nie a razom bolo veselšie. Spoločne sme potom plánovali čo vyliezť. Dodo s Andrejom chceli že Komín Závratov, no jeden z najväčších znalcov ciest v Čiernej Javorovej Korienok chlapcov vyviedol z omylu a videný Komín Závratov bol len trošku vľavo vyliaty Plšek. Náš plán bol jasný, keďže skalné steny zasypané snehom, trebalo ísť jednoznačne do ľadov. A tak sme nasledujúcu Bielu Sobotu nastúpili Korienok,Bulko a ja do Stanislawského na Malú Ľadovú vežu, zatiaľ čo Dodo s Andrejom si vybrali snáď najdlhšiu zimnú cestu pravého alpského charakteru v Tatrách cestu Bakoš,Petrík. Chlapi chceli ísť cez tri ľadové prahy ľadmi a tu im Korienok opäť poradil, že Bakoš,Petrík odbáča za prvým ľadovým prahom doprava, keďže je to jeho dlhoročný sen, tak cestu, teda schému dobre pozná. A tak razom nás na severe liezli 5 horolezcov a ešte k tomu v jednej z najkrajších tatranských dolín, ak nie v najkrajšej, v Čiernej Javorovej. A tak sme začali liezť. Hneď v nástupe do krásneho ľadového kútu som sa aj s 50kg kusiskom ľadového ciagľu porúčal do doliny, našťastie to boli len prvé metre. Keďže som si vyrobil slušný previs, musel som skoro do zvyšku ľadu naskakovať, našťastie som sa načiahol aký som bol dlhý, veriac že ľad tiež držiac ltt vydrží, ľavačkou zásek do trávky, zakoziť nohu a šup ok prvá nástraha za nami. Nasledne som si už len vykrochkal celkom dobre držiaci ľadovo firnový kútik. Korienok s Bulkom obliezli ľadový previšťek zľava cez trávky a ja fotografujúc ich som si vychutnával pohľady do doliny. Nasledoval pekný čisto ľadový úsek, ktorý sa mi liezlo parádne, šicko trimalo, občas nejaká ta krusta, ale ináč nádhera, opäť som sa našiel v tých ľadoch, aj vďaka dobre nabrúseným mačkám. Tretiu dĺžku sme prebehli snehovým poľom a zvažovali možností nových ciest vpravo. Ej isto sa tam niečo črtá, uvidíme. Ďalšie dve dĺžky boli ľadovou prechádzkou v asi 70°vom ľade a firne. I keď nemuseli byť, no kolmý ľadový, kreásne vyzerajúci úzky cencúľ sme obliezli, i keď ma strašne lákal, no nechceli sme sa zdržiavať a nechcel som hodiť chlapcom 100-150kíl ľadu na hlavu a prípadne aj seba :). Ja som si pekne ťahal, chlapci pofajčievali na štandem ej veruže bola pohodička. Po piatej dĺžke nasledovalo už len brodenie v žlabe a boli sme na vrchole, kde nás Tatry opäť raz kráľovsky odmenili. Mračná odišli, vykuklo slniečko a fotograf a horolezec sa mohol zblázniť od šťastia. Každým dúškom sme si túto nádheru vychutnali, veď dni sú dlhé, nieto sa kam ponáhľať. A tak sme aj na zostupe fotili o 106. Na chatke sme sa potom stretli s Vladkou a Džúsom, ktorý boli poskialpovať v Sedielku. Večer došli aj chlapi z Bakoša a celkom si pochvaľovali. Nasedujúce ráno sa s nami potichúčky rozlúčili, nechali odkaz, že ďakujú a čokoládku na zahryznutie, bolo to milé gesto od chlapcov, ktorý sa pobrali pre dnešok vyliezť Novoročné Alegro. Liptáci sa chceli ísť polyžovať, no Džúso ešte koketoval s myšlienkou vyliezť si svoju prvú zimnú cestu, nakoniec sa aj stalo a ja som nemusel kysnúť na chatke. A tak sme si dali i keď som to už pred rokom liezol peknú krátku cestičku Tatarka, klient. Našli sme aj dve šrúby akože štand a šlingu, takže dobre. Celkom rýchlovku sme zvládli, Džúso bol rád, fotky porobené a o pol jednej sme sa aj lyžiarská a horolezecká partia stretli na chatke. Popratali sme, rozlúčili sa, hodili posledné pohľady do doliny a hybaj ho dole. Takto sme aj napriek nepriaznivej predpovedi strávili nádherný veľkonočný víkend a doma si mohli spokojne vychutnať radosť zo Vzkriesenia.
Horám zdar.
Šaky.
Pridaj komentár