Prvýkrát sme do tohto čarovného údolia zavítali v roku 2020, a odvtedy nám prostredie tirolských Álp tak učarovalo, že sa sem vraciame každý rok. Keďže predpoveď na jesenné prázdniny sľubovala 24°, nebolo o čom. A tak po 10 hodinovej ceste v sobotu podvečer už obdivujeme krásy údolia Zillertal a ubytujeme sa v časti Schwendau, kde sme boli aj minulý rok. Prebúdzame sa do krásneho slnečného rána a naše kroky smerujú do sektoru Kaserler Alm, že reku slnko, lúka a tri minúty z parkoviska rozosiate balvany navôkol. Matej sa rozlieza v Bubibubu 6A a spoločne aj v Aussa fun Loch2 6B+. Následne pokukujeme po niečom ťažšom, no Matejovi nič moc nesedí. A tak sa presúvame k peknému obelsiku a bouldru Mangal za 7B, ktorý po hodine pokusovania, mne úspešne odolal. Šimon a Eliška hrajú s Ivkou lesné hry a oddychujú v hamaku. Všade po okolí sa potulujú liepajúci bouldristi a pod každým kameňom je voľajaká partia. Rozhodujeme sa preto navštíviť menej slnečný Igent, kde som pred dvomi rokmi vyliezol svoje prvé 7C -Schmutziges Fozei. „Hádam sadne aj Matejovi“, pomyslím si. Boulder nacvičujú dvaja Číňania, ku ktorým sa bez problémov pridávame. Matej na počudovanie veľmi rýchlo rozlúskne úvod a ďalej sa venujeme strednej pasáži, ktorá vyzerá ako kľúčova. S jemným spotingom však Matej boulder prekrokuje. Číňanom sa moc nedarí a tak im ukazujem svoje video z prelezu. Chalani skúsia môj program a v prvom ostrom pokuse má jeden z nich vylezené. Matej ešte skúša čistý prelez, no koža a únava si už vybrali svoju daň, a tak pre dnes balíme. Šimon má meniny a tak sa poberáme na rodinnú oslavu do pizzerie. V pondelok ráno sa teda opäť vyberáme do Igentu na Matejov projekt. Pre pokoj v duši si však ešte ja vyleziem veľmi pekné Fuckengruven za 7B, ktoré sledom rýchlych pokusov dalo celkom zabrať. Zvyšok dňa trávime pri 7C, ktoré Matej oblieha ako Jozue Jericho. No napriek všetkým snahám boulder ostáva zakliaty. I keď bol prelez veľmi blízko, bohužiaľ ťažká stredová sekvencia stisku, na jeho malú dlaň bola zrejme silná káva. Nevadí, boulder počká a my sa určite vrátime. Ďalši deň sa chystáme k priehrade Schlegeiss, no žiaľ cesta k nej je už zatvorená , a tak meníme plány. Lanovka na AHORN, náš klasicky rest day plán je však tiež od 1.11 mimo prevádzky. Našťastie neďaleký HINTERTUX všetko zachraňuje a my sa vezieme lanovkou na jeho druhú stanicu Tuxer fernerhaus 2660m.nm (57E lístok pre našu rodinu). Tu však je svet lyžiarov a vládne tu už celkom zima. Preto sa tu len naobedujeme a trošku turistiky a fotografovania si užívame o stanicu lanovky nižšie na Sommerberg. I keď to spočiatku nevyzeralo nakoniec sme si užili skvelý rest day a pobyt v horách. Večer trávime pri rodinnej hre dixit a špekulovaním čo ešte tak vyliezť. Taktická príprava pri boulderingu s 8ročným chlapcom je totiž veľmi dôležitá. Preto za výberom sektorov a bouldrov stoja hodiny študovania sprievodcu a sledovaní videí, aby sme sa vyhli problémom s dlhými náčahmi a netrepali sa kamsi zbytočne, pretože času je málo. Po ťažkom rozhodovaní si ideme posledný lezecký deň užiť do Zillergrundu. V samom závere sektora leží hore na lúke osamotený balvana skvost celej doliny a to boulder s názvom FIRE with FIRE za 7B. Teplota nám od príchodu už jemne poklesla a 14° v tieni dáva o sebe vedieť. Ivka nám robí dvornú fotografku, kameramanku, spotterku, presúvačku matracov a opatrovateľku ďalších dvoch detí. Popri tom pobehuje s nimi po doliny od balvana k rieke a späť, no proste matka roka :). My s Matejom sme sa zahrýzli do bouldra. Skrokované to máme pomerne rýchlo no ešte treba vyladiť prelezové detaily. Úvod z dvoch líšt je pre Matejovu výšku nereálny a tak nastupuje z jednej lišty a spoďáku, čo sa javí ako vhodná alternatíva, ktorá vôbec obtiažnosť bouldra nemení, ba priam naopak. Ja sa asi na 4tý ostrý pokus prehupsam celým bouldrom a hompáľam sa v záverečnom chyte. Matej mal pár dobrých pokusov kde spadol v poslednom kroku už do dobrého chytu, dokonca raz spadol aj z neho a to len skrz toho, že si necítil ruky. Dlhý oddych sa teda neoplatí a tak volíme 10min a pokus. Matej začína byť toľkými pokusmi unavený a mne je jasné, že zrejme bude čo chvíľa posledná šanca na prelez. A veru tak aj bolo. Kým som ja prehupsal boulder zhruba na 15krokov, Matej ich potreboval značne viac. Dlhý boulder veru zoberie sily každým krokom, no tentoraz Matej už predposledný tažký krok udržal a relatívne ľahký záver už nepustil a pripísal si do denníčka svoje tohtoročné tretie 7B Fire with fire. No hurá, tak predsalen nepôjdeme domov naprázdno. Frustráciu vystriedala enormná radosť. A o tom to aj v živote je. Nie vždy veci vyjdu akoby sme chceli no vždy sa oplatí bojovať dokonca. Balíme veci a poberáme sa na deťmi vytúžené kúpalisko v Mayrhofene. Posledná večera v čínskej reštaurácii a ráno nas čaká cesta späť domov do Starej Ľubovne. Nakoniec teda dobro došli. Vidíme sa. Nech nám to všetkým lezie. Zdruff.
Pridaj komentár