Zádiel

Zatiaľ asi najlepšie lezenie pre mňa je vtedy, keď sa zorganizuje zo dňa na deň, alebo z večera do rána  🙂 Proste žiadne špeciálne plánovanie, len jednoduchá dohoda a ide sa. Tak tomu bolo aj tento víkend a tak sme Zavaky, dvaja chalani (sorry, ale ja mám fakt zlú pamäť na mená) a ja šli do Zádielu. Počko parádne, Zádiel stále taký istý :))) našťastie. Začali sme v takej tienistej oblasti s obtiažnosťou 8 niečo, kde sme obaja urvali 🙂chyt … tak sme šli na krajšie, slnečné miesto – Cukrová homoľa (Bakošovou cestou). A to bolo parádne, 3-dĺžky, vietor, krásny výhľad a na vrchole chlapíci, čo si prišli zaspievať tie naše slovenské. No krása. Potom sme ešte skúsili nie moc pekné, slabo odistené cesty a skončili sme na záhrade chaty, kde nás tí chlapíci pozavli na víno a guláš. Ozaj pekné, vrelo odporúčam