Po sobotnajsom inhalovani magnezia na bouldrovke sa zaziadalo vyjst si na prechadzku na cerstvy vzduch a najcistejsi je v Tatrach. Dohodli sme sa s Robinom a Lulu ze sa stretneme v nedelu doobeda pod Tisovkamy na ladoch. Robin mal aj trosku vacsie plany a to urobit druhy prelez Vzdusneho Ladu. (moznoze prvy hehe..to uz nik nezisti). Samotny lad bol mizerny tenky cencul, tieklo to z neho, hore chybala znacna cast a vobec, vyzeral ze kazdu chvilu spadne. Nuz co, pustil sa Robin tahat prvu moralovu dlzku s jednou slingou omotanou okolo korienka. Ja by som na to nemal. Doliezol som za nim na stand. Tam zacala klucova cast v strope, kvalitne vinitovana, ba aj expresky nacvakane a Robin si pocinal ako keby tam uz bol stokrat. Vsetky mozne pohybove variacie a netopiering dolu hlavou..vyzeralo to uz pomaly na onsajtovy prelez ked doliezol do velkej diery, kde sa dalo oddychnut a zatnut zbrane do ladu. Tam by to uz bolo vyhrate no ako si tam visel, utrhla sa kopa skal za ktore bol zakvaceny, klucove madla prdly a s nimy aj Robin. Skoda. No ktovhovie, podmienky boli aj tak na h…o, takze ladova pasaz by zrejme bola nelezitelna. Inac ten samotny drytool je upne sotolisko, takze po kazdom preleze sa charakter meni. Nie je to bohvieake pekne. Nalsedoval spust na zem, ja som sa este pokusil naliezt na druhom, no nie velmi uspesne, skor usmevne, ked som sa 5 minut snazil vycvaknut expresku. Tak si radsej kuknite fotky.
Pridaj komentár