Nádherná zasnežená krajina, ihličnaté lesy Bielovodskej doliny lemuje chodník posiaty novou vrstvou čerstvého, ešte nikým neudupaného snehu. Kráčam ako prvý a svojimi lyžami rozrývam panenský prachový sneh. Za mnou sa brodí na pešo Fuši, ktorý vyzerá ako Frodo a ja sa cítim ako v Tolkienovom dobrodružstve. Putujeme po zimnej krajine a nám sa prihovára iba ticho, šum vetra, tok potoka a knísavé šepotanie stromov. Príjemných -15 nám hladí naše spotené tváre a štipľavý mráz nám na nich rázom dáva pocítiť svoju prítomnosť. Na zatáčke pri odpočívadle na chvíľu zastavujeme, aby sme si oddýchli, no studený mraz nás po pár minútach vyháňa opäť do pohybu. Vchádzame do kráľovstva skalných stien a štítov, ktorým pri vstupe kraľuje Mlynárik pripomínajúci mini El Capitan. Kocháme sa scenériou zimných Tatier a vystupujúce skalné steny nám umocňujú pocit dobrodružstiev aktérov Tolkienovej trilógie. Pomaly sa dostávame k miestu, kde treba odbočiť a trošku pohľadať chatku – naše útočisko, a ja som celkom rád, že sme tu prišli ešte za svetla. S jedným asi minútovým zapochybovaním úspešne nachádzame chatku a pripravujeme pohodlie pre ďalších návštevníkov. Po dvoch hodinách intenzívneho prikladania od kachľovej piecky sa teplota vnútri chatky šplhá na dostatočne znesiteľnú a pomaly stúpa hore. Neďaleký potôčik nám poskytuje vodu na kadejaké kuchynské kreácie (polievka, čaj, a iné hmoty). Pri praskajúcom ohni si vychutnávame ticho a samotu uprostred čarovných hôr a čakáme na ďalších ohlásených pocestných. Postupne sa v časových intervaloch od 22hej až do pol 2 rannej schádzajú všetci chatkovači a tí poslední úspešne okupujú kuchynku a na spánok sa poberú tesne nad ránom. O ôsmej vyrážame s Marekom Biskupičom na dobrodružstvo a v pláne máme prestúpiť stenou Pustej Stráže cestou La Traviata. Avšak človek mieni Pán Boh mení.
Pár metrov za chatkou nastupujeme direttissimou potoka. Marek prešľapáva stopu a na moju otázku : "Prečo ideme po potoku? a konštatovanie: Len, aby sme neskončili skôr, ako sme začali, mi sám veľký potok dáva odpoveď a ja sa s veľkou kruhovou kryhou prebáram aj s lyžami do vody. Našťastie mi nenatieklo do skeletov a tak sa vyhrabávam späť. Po prejdení jedného metra slovom jedného sa predchádzajúca scénka opakuje s jedným mini rozdielom, tentokrát sa voda dostala do mojej suchej ľavej nohy a spravila si v nej bazén. Kryokomora je síce fajn, no po dvoch minútach tiež prestáva byť sranda. Na dnes sme doliezli. Mrzí nás to, a tak hútame, čo a ako ďalej. Hrdinsky sa rozhodujeme, že odnesieme aspoň veci pod stenu a zajtra už len naľahko. Po hodine presekávania sa cez pováľané porasty stromov to vzdávame a ja sa rýchlosťou blesku, ktorú indikuje pocit mojej ľavej nohy presúvam späť na chatku, kde piecka a suché teplo mení bazén v mojej topánke na príjemnú suchú saunu. Podobne končí aj pokus snowboardistov. A tak si všetci v podstate aj spokojní vychutnávame teplo a pohodlie útulnej chatrče. Medzi chlapčenskú zberbu sa pripletie aj zástupkyňa nežnejšieho pohlavia Baška zo Bel.Ej. Pomaly sa stmieva a tak je rad na skupine Bindas company, aby predviedla to čo jej ide najlepšie. Dve gitary a dve jembee- džembe rozozvučia útroby chatky famóznymi tónmi, ktoré vkĺznuc našimi sluchovodmi (h)ladia telu i duši. Do toho sa pridajú občasné zápasy psích gladiátorov Bobika a Sanča.
Na druhý deň odchádzame skôr, že dáme pokus na Tisovkách, Zisťujeme však, že pred chvíľou odtiaľ vymietla lavína troch Poliakov, a tak radšej nepokúšame osud a usudzujeme, že tento víkend sme si mali dať od lezenia pokoj. Každopádne sezóna je pred nami a my sme ju zahájili aspoň prechádzkou a a chatkovou idylkou v zimnej chladnej a severnej Bielovodskej doline. Všetkým zúčastneným horám zdar a pekné sviatky želá Šaky.
P.S. Bol aj Šuhaj a doniesol sliepku-viac na fotkách.
P:S. Dnes článok, zajtra fotky.
Pridaj komentár