Skoncila skola, ja som sa vratil domov, kde som pobudol dva dni a uz aj som sa vrhol do toho co mi bolo hadam mesiac a pol odopierane, ako inak do lezenia.Najprv sme boli so Simpim a Jozim na baterke kde sa ukazalo ze je to celkom bieda s lezeckou formou a tak by bolo dobre sa rozliezt. A tak som v stvrtok vyrazil stopom smer LM za mojim lezeckym partakom Marekom. Dvaja nazhaveny lezci, koma nazhavenych dalsich lezcov + prazdny dom bez rodicov sa rovna 7 nadhernych dni z toho 6 dni lezenia , vecernych party, grilovaciek a par piveciek. zacali sme poobednajsim lezenickom v Bielej dolinke v Liptovskom Jane, kde daju cloveku zabrat pekne aj 6+, dali sme asi 6 ciest do 7-. Prijemne a obcas tazke rozliezanie dalo zabrat, no a kedze nam tie 7- celkom sli tak sme si povedali ze tatranksa 6 by nam nemala robit problem. A tak sme si to rano valili pod Kezmarak s cileom uz konecne vyliezt tolko ospevovany Obrovsky kut,6. Nastupove dlzky na policu sme celkom hltali a liezli dost rychlo, bolo to pekne max 5kove lezenicko v prijemnej skale.Pred nami liezli Kajo a Pajo, vyhercovia sutaze Chod a lez a tak sme hodili rec, nastastie neskor odbocili do Krisakovych platni a tak sme mali cestu volnu.Z rampy zacinal uz nas obrovsky a fakt nadherny kut, lezenicko v nom bolo skvostne no ani sme sa nenazdali a kut sa skoncil, bez nejakeho vazneho problemu, skoda nejak rychlo to skoncilo mohlo byt toho kutu kludne este aj 300m, no a tak sme po 4 hodinach mali cestu vylezenu a mohli si vychutnat zlanenie.Prvu letnu tatransku sme teda zvladli a mohli sa vytesovat na zasluzene capovane pivko. V sobotu sme vyrazili mierne zniceny do dalsej novej oblasti na Jelenec, kde som dal 3 cesty a kde je klasifikacie vyraznejsie jemnejsia oproti Liptackym. Vylezene cesty Kratas,7, konopny usmev 7- a Patove osy 8-,podla vsetkych za 7, ale oblast je to vcelku pekna klasicka vapencova ako byva u nas uz zvykom. Vecer sme to potom pekne roztocili poriadnou grilovackou a popijackou na Marekovej zahrade, ktora je skvela no a v nedelu v ramci rest dayu sme isli symbolicky opat poliezt do Jana, kde som sa viac ako na dve cesty nezmohol a tentokrat sa to uz nezaobislo ani bez prveho AF v 7-ke. V pondelok sme si dali opat piaty lezecky den teda skor poobedie od 4 do 7 a vyrazili sme na tolko ospevovanu a legendarnu oblast Sinu, ktora ma specificke a hadam najtazie hodnotenie ciest na Slovensku a hadam aj v Europe, tzv sedmickove fiasko. A tak som sa rozliezol v miestnej najlahsej 6+ La Bravco, co sa mi na OS este podarila, no dalsia 7-, Pre Moniku uz veru nie, smykla nozicka a bac. V Kvik jumpe som si aj celkom zalietal tak 2krat 5 metrov a do 3ce vsetko naj som to uz vyliezol,nuz ked forma je na mile vzdialena co uz. Poslednou cestou Krokodil 6+,peknou s technickymi platnovymi kromi som si opat zlepsil naladu a vyliezol ju. No co nasledovalo potom to neprajem nikomu zazit. Po mne siel Marek, ktory tuto cestu uz zoparkrat liezol a dobre ju poznal, pekne preliezol klucovy flek a bol uz v lahkom vyleze ked tu zrazu siel v pohodke cvakat expres a s nabratym lanom mu akymsi nevysvetlitelnym javom smykli nohy a letel a letel a ja som iba hladel a hladel ci vyjde lano tak ze zastavi, no nastastie vyslo a marek sa razom z vysky 12m ocitol polmetra nad zemou, nastastie sa len trosku poodieral a mal spalenu nohu od lana, takze opat stastie naposledy som podobne stresy zazil s Alkym, no nastastie to stale dobre dopadne, esteze ti anjeli strazni nespia. Po tejto prihode to trebalo samozrejme zapit a tak opat na Marekovej zahrade sme si grilovali kurciatka a popijali z dzbanu nacapovane pivecko, ozaj pohodka.Az nastal utorok nas uz skoro ozasjstny rest day v ramci ktoreho sme sa sli vykupat do takej mini priehrady s asi 10-15stupnovou vodou, no a najazdili sme asi tak 45km na bajkoch, vecer este do krcmicky do Mikulasa takze dalsich 25km na biku, no a o 23 pod ho spat aby sme mohli o 4 vstat a dat si asi najdhsi nastup v Tatrach,spravne pod Zapadnu Lomnicu, kde ked som konecne dostal svoje ubohe telo tak som mal dost tak ako po celodnovom lezockom dni v Tatrach a to nebolo este vsetko, cakala nas doposial moja najtazsia cesta v Tatrach. A tak to aj vyzeralo, bolesti brucha+ strach z tazkej dlzky urobili svoje a to, ze som sa bal aj na druhom.Obcas sa to stava ze je clovek po vela dnoch lezenia psychicky vycerpany. No to som zistil az pocas lezenia predtym sme sa dohodli ze klucovu dlzku pojdem ja a ako sa ukazalo bolo toto rozhodnutie spravne. Povodny nakres nestal za vela a tak sme sa spoliehali na to co nam radil kamos Miro, ktory liezol s Wolferom Patagonske leto 7+/8- vedla. Prve 3 dlzky tahal Marek, no a ta 3 v kute stala za to,6-, no celkom tazke a jak som sa bal tak to bolo o to tazsie, este ze som na druhom vravel som si, dokonca som sa bal aj v dlzkach za 5, vravim si ze ako chcem tahat 7-, ked sa bojim v dlzke za 5 z vrchnym lanom. Po miernom zaboceny vpravo sme zo standu zlanili do cesty pod klucovu dlzku mierne previsnutu komino sparku. Moc sa mi do nej nechcelo, no po Marekovom povzbudeni som sa odhodlal a siel na to vravim si ze pomaly s rozvahou a vsetko bude fajn a tak som aj postupoval, istil som sa had kazde 2metre, obcas i meter, az som prisiel do previsleho sparokomina kde som sa snazil zahrat technicky aby som moc nemusel na rukach rvat, ved ono ani nebolo moc na com, chvilky hladania chytov, zaseknutie prilby v kominospare, zapinanie drevenych klinov nakopnutie nohy nad previs, nasledny zhyb a duchovna podpora dopomohli k tomu aby som tento tazky flek prekonal, dalsie sokolikovsko sparve kroky za 5 boli lahodkou i ked som celkom dostal bandasocky. Nakoniec som doliezol na stand a bol som rad ze najtazsiu dlzku Psendovej (Psenicnikovej) cesty mam za sebou. marek sa potom pekne s kludom presiel v tejto dlzke, i ked vravel(na com sme sa zhodli) ze opat raz nam to rozdelenie dlzok vyslo. Nasledovalli dve dlzky a a konecna spokojnost po vylezeni cesty v lieviku Lomnickeho stitu. Zostup pod stenu bol celkom ok, kedze su spravene reteze az do sedla Terryho kuloaru. No zostup spod steny Zapadnej Lomnice, je fakt hnusny a ked je clovek unaveny i ked nie je da vazne zabrat a ja som bol rad ked sme sa po zazneni hudby hor (zopar hromov) ocitli zdravi a stastni pri aute v St. Smokovci a mohli si potrias rukami za vylezene cesty.No a ostavalo sa len v PP rozlucit a po tyzdni stravenom na Liptove a v Tatrach pobrat sa domov. Tak pocasiu a horolezeckym aktivitam zdar. Tento clanok je trosku na rychlo, a taka zmes ,ze z kazdeho rozku trosku no hadam potesi. Majte sa.
Pridaj komentár