Turniská

Počas nášho miestneho festivalu mi Braňo v noci vraví – poďme hmmm niekde, zajtra ráno. Slovo dalo slovo a už sme ráno stáli pred našim domom a obzerali zamračené Tatry.  Zavolali sme kamošovi na chatu, či je tam počasie fakt tak zlé, ako zdola vyzerá, čo nám potvrdil a tak sme sa vybrali na Turniská. Tie nesklamali – 5 na rozlez, 6 a 7 na naše lezenie. Bolo celkom dosť ľudí, no tam sa ich našťastie aj veľa zmestí  Večerná opekačka, vínko, naše klasické rozpravy od globálnych enviro problémov, cez lezenie a plány až po zábavné historky a lá Terry Pratchett. Zároveň sme sa obaja pochválili, že za tie roky čo to spolu „lezecky ťaháme“, sme sa obaja viditeľne zlepšili, na to že lezieme dosť nepravidelne. Nasledovalo luxusné spanie v lístí na T2, ráno čaj, raňajky a davaj het na skaly, kde sme liezli, až kým nás búrka nevyhnala. Na to, že mám po páde z bicykla opuchnutý členok, koleno a narazené kríže, som bola prekvapená ako sa vie niekedy organizmus rýchlo zotaviť, ale samozrejme som liezla veľmi opatrne a tak nejak inak, až trošku čudne  ale fest to bolo fajnéee.

Medzitým sme tam boli znova:)