Počasíčko ešte stále praje, a preto sa na piatkovej schôdzi dohodol trip na Dreveník. Zostava ja, Šaky a Aďo a keďže sa nedalo zohnať žiadneho ďalšieho lezca-ističa, tak sme sa vybrali „len“ my traja. Stretafk v sobotu ráno o pol ôsmej pred športovou halou, čo sa s miernym časovým sklzom dodržalo a môžme vyraziť. Aďovi cesta ubehla rýchlo ako voda a preto si nejak nevšimol, že sme prefrčali okolo odbočky do Žehry a frčal si to ďalej. Po chvíľke sa ho so Šakym pýtame – „Aďo kde ideme?“ „Nošak na Dreveník“ odpovedá Aďo. „Šak sme teraz prešli okolo odbočky…“ a Aďo na nás vytreštil oči a hovorí „To fakt? Sa to tu dajak zmenilo. Som tu dlho nebol.“ A my dvaja so Šakym sa už v kŕčoch smejeme. Po tomto miernom zhaluzení sme sa pekne krásne vrátili na cestičku do Žehry a po takej pol hodinke sme už stáli pod stienkami a vyberali si nejaké ľahšie cestičky na rozlez. Vybrali sme si neznáme cesty v obtiažnosti okolo 5 a Šaky sa nezaprel, hneď si bachol jednu cestu sólo a čakal hore na vežičke, pokiaľ k nemu dolezie Aďo. Potom som si dal rozlez aj ja v ďalšej ceste bez názvu, ktorú si Šaky hneď po mojom výleze vysóloval. Aďo so Šakym si dali ešte po jednej, že vraj celkom peknej ceste a presunuli sme sa hlbšie do „pekla“ (zasvetení vedia o čom hovorím :-D). Šaky mi vybral jednu peknú sedemmínusku, že si ju dám OS no ja som v nej horko-ťažko bojoval a OS to nakoniec nebolo lebo som si trošku odsadol. Po mne si ju ešte vyliezol Šaky a skonštatoval, že taká sedemmínuska za sedemplus. Aďo si medzitým vyhliadol ďalší objekt na lezenie a hneď sa doňho pustil. V závere cesty trošku zabojoval a dal to – 7- asi OS. Šaky sa potom prešiel v ďalšej cestičke za 7- a po ňom som si ja „dal“ tiež takú ľahšiu 7-, ktorú si potom vyliezli aj oni dvaja. Šaky sa rozhodol, že pôjde skúsiť 8+ku čo sa mu po doslova vybehnutí podarilo a hneď bol o čosi spokojnejší. My dvaja s Aďom sme si v nej dali pár pokusov ale zistili sme, že ešte musíme dozrieť, no aspoň ja som to zistil. Potom sme sa zase presunuli o čosi hlbšie a ja som si vyliezol jednu veľmi peknú sedmičku, štýlom niečo medzi OS a Flash, čo ma dosť potešilo. Následne si Šaky vytiahol cestu tiež za 7, v závere ktorej bolo kľúčové miesto, s ktorým sa Šaky trošku pohral no nakoniec to šťastne a bez odsedu zvládol. Aďo si to ešte vybehol TR a keďže sme sa už nachádzali v miernej časovej tiesni, tak sme sa pobalili a pobrali sme sa vzhúru k domovu. Bližšie informácie o vylezených cestách sa budú šíriť ústnym podaním :). Horám zdar a pozdravujem celú Kokšo Bakšu 🙂
Pridaj komentár