Reakcia na Radov clanok z ukrainskej pieskovcovej oblasti nenechala na seba dlho cakat a tak sme sa v utorok rano v zlozeni Tomekovci, Vana a ja vybrali okusit ukrainsky piesok. Samotne lezenie je velmi pekne, mnozstvo ciest v roznych obtiaznostiach a vsetko to v peknom listnatom lesiku s moznostou kempovania a turistiky. Rad by som vsak upozornil na zopar skutocnosti.
Je lepsie prejst hranicu menej frekventovanym hranicnym prechidom Ubla-Velikij Bereznij a nie cez Uzhorod, kde sa tvoria niekolkohodinove kolony aut. My sme cakali asi 40 min. na vstupe a 1 hod. 20 min. na vystupe. Islo to aj bez uplatkov, no pokusy o nejake drobne na kavicku samozrejme boli. Hned za hranicou si mozte zmenit hrivny a natankovat plnu za takmer plovicnu cenu, kurz bol 1:10,1 euro/hrivna. Na druhej strane je cesta celkom OK. Stale treba nasledovat cestu H13 na Lviv, no netreba zabudnut odbocit doprava v dedinke Borynia na Smozhe na co upozornuje modra tabula pri ceste . Je to v azbuke a dost lahko to clovek prehliadne. Tento usek na super cestu E50 je dost rozbity. My sme tuto odbocku minuli a tak sme si urobili niekolkohodinovu autoturistiku po ukrajinskych lazoch cestami z druhej svetovej. Dalej je to jednoznacne na sever po E50 do mesta Strij, kde treba prejst na druhu stranu rieky a doprava na Bolekhiv a do samotnych skal sa zabaca doprava niekolko km pred dedinou Polianytsia. Dalej popri zopar drevenych domkov lesnou cestou az na konecnu, kde je rampa a nalavo v lesiku su roztrusene samotne skaly. Voda je dole za kaplnkou v studnicke, kde su napadane listy, no zevraj je pitna, neprobovali sme! Kazdemu odporucam dodrziavat predpisy na cestach hlavne stopky, co sa nam stalo osudnym. Zaplatili sme dve pokuty. Malo to byt 60 a 40 eciek, no vsade skorumpovany policajti si radsej omastili vrecka a tak sme to stiahli na polovicu. Zvicajne vam vyrubu najvyssiu moznu taxu a poslu vas to zaplatit do miestnej banky. Ked sa vratite s blockom daju vam doklady. Uplatok setri cas aj peniaze. Potraviny, pivo a cigy su tam lacne a vsetkeho maju vela.
Dasvidanja
text Jaro, foto Los quatros amigos
Pridaj komentár