DOBR DAN priatelia!
Pred par dnami som sa vratila z krajiny, ktoru ludia asi najcastejsie zamienaju s tou našou- zo SLOVINSKA. Trip sa vcelku naozaj vydaril, nechybalo dobrodruzstvo, adrenalin a tzv.“nahoda”, o ktorej uz davno viem , ze neexistuje – niekto hore nas ma urcite rad:)
14. teho cestujem spolu s Nataliou do Blavy. Uz za tmy si prvykrat podavam ruku s Radom a Petom, ktori to vlastne cele zorganizovali. Cesta vlakom Blava- Vieden, Vieden- talianske Tarvisio nie je nicim zvlastna, kedze preplnene vlaky su vam vsetkym zname. V Tarvisiu , blizko slovinskych hranic nas vyzdvihuju dvaja slovenski typci na dodavke. Su z kempu Vodenec, kam smerujeme s cielom splavit znamu SOČU. Kemp vlastni Slovak, a zamestnanci su prevazne mladi slovaci. Absolutne domacku atmosferu podciarkuje skupina zakempovanych zilincanov… hadzeme veci do stanu a mastime k vode. Soca spolu s Koritnicou , jej pritokom, maju nadhernu tyrkysovu farbu. Je to vdaka vapenatemu podloziu, ktore je charakteristicke pre vsetky rieky vapenatych Julskych alp. Okolo Soče a Koritnice, ktora sa do nej vlieva nedaleko kempu, najdete hustu siet lesnych chodnickou a padacie mosty. S natkou sme slusne obehli okolie, takze vecer zbehol pomerne rychlo a ani som sa nenezdala a uz si rano po rozcvicke v spleti stanov rovnakej akosti na seba natahujem vyfasovany neopren. Mali sme stastie , pretoze Koritnica je vacsinou v lete nesplavna. Tato zima bola vsak podla slov domacich extremne dlha a napadlo strasne vela snehu a tak aj v tomto obdobi mozme hovorit o jarnom stave vody. To nam otvara nove moznosti. Koritnica je oproti Soci sice miernejsia ale skor viac technicka. Prichadza Jozef. Nas instruktor. Dava nam rychle skolenie , vysvetluje co a ako. Jozef ma asi tak 25 a rafting na Soci robi kazdu sezonu- 5 mesiacov, uz 5 rokov. Raz si to vraj pocital a za jednu sezonu najazdi na vode asi tak 1600 kilakov. Koritnica meni podla jeho slov svoj raz kazdy rok a po tejto zime sa zmenila na nepoznanie. Cez zimu je totiz stale koncovym bodom kamennych lavin padajucich z nekompaktnych strmych svahov po stranach….. LAVA DOZADU! VSETCI VPRED! VAHA KU SKALE! Zacali sme doslova zhurta. Kedze sme vsetci mali ake take skusenosti na vode, islo nam to uz od zaciatku celkom dobre. Po 6 kilacoch sme ako tak zosynchronizovani. Jozef je spokojny a po prestavke vravi, ze nas berie. Berie do vyssej obtiaznosti. Prechadzame na socu. Zaciatok je pomerne chillout. Mame moznost pozorovat okolie. Skacem do vody, treba mi curat….hmmmm zaujimave. Nasadam spat do raftu a stanky si veselo veziem so sebou dalej…RADA: nikdy necurajte do neoprenu! Potom prichadzaju III ky a IV-ky.(Stupnica ide asi tak do VII, co je uz system vodopadov) Sadam si dopredu, po prvych perejach mam mokry aj ksicht, usta v pemanentnom usmeve ,som cela vo vytrzeni a zacinam citit vsetky …cepsy na rukach. Cely splav nam trval si tak 3 hod. Autom sa vezieme spat do kempu, kde prichadza ten Pocit , pre ktory sa oplati robit veci….
Kolegialne periem neopren, davame veceru, balime veci a typek nas vezie do ZADNICE. Je to jeden z vychodiskovych bodov vystupu na Triglav. V Slovinsku je stanovanie na divoko asi dos haluz. V kempe nas ubezpecuju , ze ked nas nenajdu rangeri , tak sa nemusime bat, urcite nas nahlasia domaci…no neviem. V kazdom pripade zacina mrholit, treba sa niekam zabejsovat. S Natkou usmevne vchadzame do 1.dvora a po chvili sa mozme stahovat do sennika nad stajnou s ovcami. V noci sa slusne vyprsalo a tak sa budime do doslova cerstveho rana. Zaciname slapat. Akosi prirodzene sa s Natkou pomaly oddelujeme. Ako to vacsinou byva vyhlady su cim dalej tym lepsie. Cesta vedie cez Koču na Doliču, ktora je v sedle a odtial vyslap na vrchol. Tato varianta neobsahuje ferraty. S vyskou pribuda aj snehu a miestami musime vymyslat alternativy, nevidiet chodnik. Stretavame partiu pozujucich kozorozcov.Prichadzame pod sedlo. Nevyzera to dobre. Strmy zraz pod chatou, kadial podla vsetkeho vedie chodnik, je pod snehom. S nalozenym batohom sa vo vibramkach citim neisto pri kazdom kroku. Je nam jasne , ze ked sa smyknes , zletis asi az dolu. Cakame na peta s radom. Zrazu hluk v celej doline. Vieme kolko bije, hned skaceme do zakrytu pod kamene. Z masivou nad nami sa odtrhol cely blok, triesti na scaly a z rachotom sa ruti do doliny. Kozorozce behaju ako splasene. Ked vidim ako si to veselo mrda cez chodnik, citim sa ako postavicka v nejakej bratovej hre. Ked rachot utichne vyliezame a hladame chalanov. Nastastie vsetko ok. Chalani hodnotia situaciu. Rado ma v prdeli, jeho nepritahuje risk a Peto si nedokaze pripustit , ze sa tam asi nedostaneme. Neviem ci je to zbabelost, skor asi bazeň, ale my s natkou sme sa zacali pripravovat na cestu spat. Poloha Zadnice vzhladom na dalsie dni je zabita, skusime cez sedlo Luknja na druhu stranu. O nic lepsie.Chodnik je prekryty strmymi snehovymi poliami a vsade pod nimi sama sut. Na chodniku skalne “odrobinky” o priemere asi pol metra…co uz. Na druhej strane sedla zasnezeny zlab. jarny sneh je zradny, po krajoch vidiet, ze ma asi tak 2 metre. Optrne schadzame k bivaku pod Luknjou. Nozny freeride ma trochu prebera k zivotu. Bivak prazdny, po 12 hodinach slapania varime spolocnu veceru. O nieco neskor prichadza chlopik. Podla vsetkeho domaci. Nedari sa mu otvorit chatku. Vkuse niekam vola. S usmevom pozivame susto a do toho sama kurva stresoveho typkovho hlasu… V noci sa budim na divne zvuky. Zapnem celovku a bavim sa na tom, ako si plchy davaju hrebenovku po chalanoch…. rano sa stretavame s Jancom Strachanom a Kubom Svrckom, nadherne entuziasticke rano. chalani maju v plane triglav z inej strany. Narozdiel od nas disponuju ferratovou vybavou. My schadzame dolinou Vrata do Mojstrany, . Cestou dolu sledujeme zachrannu akciu. Dvaja slovinski horolezci. Odtial stop do Bledu k Blejskemu jazeru, kde kvasime 1 den. Pri jazere sa nachadza jediny kemp, kde vsak aj bez vacsich problemov stravite noc zadara. Tajomstvo uspechu je tvarit sa suverenne pri vstupe do arealu. Kontroluju povacsine karavany a auta, ako pesi nebudete mat problem. Prostredie je tu nadherne, ale tuto oblast vam odporucam navstivit , ked sa medzi bielymi hlavami a koxartrozami budete citit ako medzi svojimi. Ak by mi niekto povedal, ze je to miesto s najvacsou koncentraciou seniorov na svete, tak sa vazne necudujem. Vecer stopujeme do oblasti Bohinj, k Bohinskemu jazeru. Do kemu prichadzame 20:15 , na recepcii uz nieje nik. Pracovnu dobu maju len od 8mej do 20tej. Bez vacsich problemov sa stotoznujeme s myslienkou, ze nocujeme opat zadara. Bohinj sa nachadza na juznom okraji Julskych alp. Naplanovany sme mali trek cez vodopady Savica- dalej Komarca az do doliny Triglavskych jazier, do ktorej sme sa nedostali z druhej strany. Tento plan nam nevysiel len trochu- o pol noci zacalo prsat a zo stanu sme vysli o 2hej poobede po 15 hodinach, kedy uz len kropilo….Tu pichadza k stretu zaujmov. Chalani mieria do Ljubljany, kde je zabukovny hostel. Posledne po com tuzime ja s naty, je zadrbat sa v nejakom vacsom meste. Lakaju nas hory. Trochu prostoreko vysvetljem radovi a petovi, ze byt viazani na nejaky nealternativny a neekonomicky plan , nie je nas styl a suverenne nas delim dvoma. Chalani su trochu mimo. Asi preto, ze to nemali naplanovane. Mame v prdeli. Stopujeme. Musim uznat ,ze kombinacia dvoch dievcat je na stopovanie to najlepsie. Aspon v tychto koncinach. Najprv mlady typek s perfektnou anglictinou . vysadil nas v LESCE. Odtial pozerame na hreben Karavanok, kde mame v plane vyslap na najvyssi vrch- Stol. Po burke je cely hreben biely. Nenechavame sa odradit. Bez problemov chytame stopa do Zirovnice, kde si uz za tmy davame vyslap na Valvazorjev dom. Chodnik je miestami zavaleny stromami alebo zaliaty potokom vdaka doobednajsej burke. O 10tej vercer nas srdecne vita manzelsky par s dievcatkom. Dostavame najest a teta nas odvadza do utulnej izbicky. Uplna pohoda. Vyslap na Stol celkom rychly. Zdrzal nas akurat silny vietor a sneh. Odbremenene od baglov to cele davame pod 5 hodin. Cas a pocasie fajn, tak stopujeme do Ljubljany. Vtedy prichadza Ivan. Vdovec, asi 55-tnik, na sportiaku, co prave prehral 500 eur v kasine…..horko tazko nasadame pri odbocke na dialnicu a po chvili mi ruky mimovolne zakryvaju oci a usta vydavaju akysi ston- ivan si to trieli 210 tkou. Pozera na mna a bavi sa na mojom strachu- crazy. Pri kluckovani medzi autami si spominam na playstationove Gran turismo. Mam strach o holy zivot. Ivan je z Kranju- (asi 30 kilacov pred Ljubljanou), ked sa ho po minutej odbocke do jeho mesta pytame, kam ide, odpoveda: Ljubljana- NO PROBLEM! V ljubljane nas vezie priamo do stareho mesta. Cas je este stale dobry a tak s Natkou uvazujeme, ze budeme pokracovat v stopovani az do CERKNICE- blizko Kriznej jaskyne, kde mame na pondelok o 4tej dohodnuty vstup. Ukazujeme ivanovi Kriznu jamu a prosime ho, ci nas nemoze vyhodit za mesto na vypadovku….NO PROBLEM! Na vypadovke nestoji…- krizna jama – NO PROBLEM! Nechapeme. Ale v dobrom. Cestou sa pozastavuje nad tym, naco sa trepeme do nejakej jaskyne. Pyta sa , ci nechceme ist radsej k moru. Vysvetlujeme, ze sme to vypustili. Nepochopili sme ho…este raz sa pyta, ci nechceme swim in the sea. Dnes. S natkou pozerame na seba…- No PROLEM! Ivan trieli o 100, 6, pomaly si zvykam na rychlu jazdu. V pristavnom meste Koper na chvilu zastavujeme, potom pokracujeme dalej na juh- Portorož. Kedze slovinsko disponuje 46 kilometrami pobrezia, co je podla vtipnych statistik 4cm pobrezia na jedneho obyvatela, mesto je dost preplnene a mame problem zaparkovat. Ale aj z toho sa po chvili vykluje NO PROBLEM a o chvilu si s Naty plavame v MAR ADRIATICO. Vo vode uz nieje ani noha. Slnko o chvilu zapada. Idylka. Ivan nas caka v restike za rohom. Davame Laško – domace pivo a ivan nam kupuje pizzu. Ked zahliadne vycitky v nasich ociach , s usmevom nam pripomina 500Eur, o ktore dnes prisiel. Cestou spat v aute vladne spokojnost. Ivan mi pripada ako stary priatel. Vezie nas az do Cerknice, kde nam skor ako stihneme nieco povedat, vybavuje s domacimi noclah v stodole. Kedze este stale plynie tento nesporne nevsedny den, ani stodola nie je obycajna. Na poschodi je elektrina a postele….
V pondelok sa bez problemov stopom dostavame ku Kriznej jame. O 4tej mame dohodnuty vstup. Do tejto jaskyne sa nechodi masovo. Za den je povolenych len niekolko navstev a to najviac v pocte 4 + sprievodca (cca 320kg). Neobycajna je tym, ze je zaplavena vodou a prehliadka sa robi na clne. V tejto jaskyni sa nasli asi 2000 rokov stare pozostatky medveda. (viac info na www.krizna-jama.si) Chlapci mali mindraky, ze sa nam tam nepodari dostat vcas. Prepadol by nam totiz vstup a dostat dalsi nahradny v kratkej dobe nie je take lahke…. Nakoniec sa to nepodarilo im, kedze dopr. spojenia su viac ako chabe. Nastastie sme sa pripojili k trom ludom, ktori mali mat vstup pred nami a tiez meskali. okrem ineho aj vdaka nizkej hmotnosti….
Prehliadka bola naozaj neobycajna- nikdy som nebola 4 hodiny pod zemou. Komplex 22 jazier, z ktorych jaskyna pozostava maju vdaka vapencu krystalovo tyrkysovu farbu. Akurat , ze s celovkami, ktore sme vyfasovali si mozte prezerat len detaily, nikdy sa vam nenaskytne ten majestatny pohlad na cely osvetleny tunel , ktory najdete na letakoch….
Najviac ma asi zaujal fakt, kolko informacii o vonkajsom svete prezradza takyto, na prvy pohlad, zivotom nedychajuci komplex kamenia. Napr. velkost teplotnych rozdielov medzi letom a zimov za obdobie niekolkych 100 roci.
S jaskyne nas bere slovinec s Rumunkov priamo do Ljubljany, kde travime noc v cudesnom hosteli menom Symbol. Fasujeme dve postele na izbe s hluchonemym nemeckym parom. Rano sa balime a bavime a ich to vobec nevyrusuje….Stihol nas dazd a tak skracujeme mestsky sightseeing. Sadame na vlak a pokracujeme smer Maribor- Vieden- Ba-LUBOVNIČKA….
Fotky zo Splavu(najlepsej casti) pridam neskor, lebo ich este nemam.
Drzte sa vsetci.
tana
Pridaj komentár