Tak po troch dnoch oddychu sa mohol opat roztocit ladovy kolotoc a tentokrat som si to s kamosmi namieril do Slovenskeho raja,konkretne Sucha Bela.Po kompikovanom dopravnom haraseni,sme sa nakoniec prepracovali pod ladiky v Suchej Belej.Batohy nechat za prvym vysvihom a pod ho pekne solo otestovat psychiku ,hroty a nase ladove umenie.Boli to sice male od 4-8 metrov ladiky,ale trebalo ist stale na istotu.Po prelezeni zopar kaskad (Misove vodopady) sme vlavo zavetrili asi 10metrovy skvostik,tak pod ho spolocne jeden vedla druheho ,ja s Marekom sme si ho vychutnali.Tentokrat prebiehalo vsetko hladko a momenty visenia na jedne zbrani nastastie chybali.Pokracovali sme teda dalej udolim vapencovych bral a ladovych natecenych nadher.Az sme prisli pod Korytovy ladopad,ktory mal tak 17metrov a ten sme uz pre istotu odistili.Marek ho vytiahol,zhodil lano a ja pekne na PP som si vychutnaval tuto zamrznutu vodicku.Kedze sa nam nechcelo ist dalej udolim a cas uz tiez pokrocil rozhodli sme sa zotrvat na danom mieste a v duchu olympijskych hier sme si zasantili v lade na rychlost,co to da,proste rubat hore hlava nehlava co najrychlejsie,samozrejme TR.No a tak sme s dravostou a rychlostou bojovali o pomyselne olympijske drahocenne kovy.Na moje pocudovanie mi to celkom slo,proste vsetko drzalo a liezol som rychlo,len hore pride clovek zadychany ako kon,ale za to zabavu to stoji.V druhom rychlostnom santeni som predviedol aj nieco pre neviditelnych divakov,ktorym sa zastavoval dych:) a verny svojej only one zbrani ostal som visiet len za nu,nohy v lufte,no kedze to bolo na rychlost a s hornym lanom,bolo to prijemne a fantasticke.Marek si to dal 3krat,ja 2krat a poslednykrat som siel uz len vyliezt a pozbierat srubky.No a kedze cas bol neuprosny a dostat sa zo Sl.raja do Zdiaru,je celkom obtiazne,obzvlast zo SNV,tak sme to museli pre dnes zabali,ale ved tak sme to aj planovali kedze nas cakal zajtra tazky lad.No a nejako sme sa dali na strastiplnu cestu do Zdiaru,na ktorej sa pokazilo vsetko co sa pokazit dalo,a kazdy a jeden spoj nam usiel tak o 30sekund.Nakoniec sme predsalen dofrcali a o 19:30 sa uz varila tepla vecera v prijemnom prostredi nasho zdiaranskeho domceka.Nasi kolegovia Mato s Petom,ktory si to sli vyskusat prvakrat a celkom sa im darilo a pozdavalo sa s nami rozlucili v Poprade a tesili sa na zajtrajsie skvosty v Tisovkach v Bielovodskej.
Na druhy den rano nam opat zlyhala doprava,ked bus 7:25 nesiel a tak sme sli az 9:47,co sa nakoniec ukazalo ako dobre,priam vynikajuce znamenie.Vsetci 4 zo vcerajska kracame nadherne zasnezenou Bielovodskou dolinou,ktorej nadheru umocnuje modrasta obloha a usmievajuce sa prijemne slniecko.Spominam si na piatok ked som tu stal pod Kaskadami a dnes tu stojim znovu.Zacinam liezt prvu lahsiu dlzku Kaskad,ktora ma tak 50metrov a v ktorej nechavam, 1srubu,zatial pohodicka.Doberiem Mareka a spolu stojime pred nasim dnesnym cielom pekny kolmy a uzky ladovy skvost OCI PLNE LADU kl.4+az 5(v nasich skvelych podmienkach tych 4+/5-),najvaznejsi lad v oblasti.Veru vyzera nadherne a trosku vzbudzuje respekt.Rozmyslam co sa odohrava v Marekovej hlave,ktory sa podujal vytiahnut tento lad a splnit si tak davny sen.No Marek je odhodlany a vie ze niet cesty spat,prisli sme tu pre nho a s nim aj odijdeme.Marek zdolava prve metre,zapina skobu a ladovo mixovym strasne uzuckym ladom ledvan na jednu macku zdolava neprijemny vylez a dostava sa pred samotny zhruba 10metrovy kolmac.Dalsiu skobu predlzuje spingov a nastupuje do kolmeho ladu.Lezie stale vyssie,zakruca prvu srubu a ja sa ho snazim zvecnyt prostrednictvom fotoaparatu,co sa mi aj celkom popri isteni dari.Vlavo vsak lezu Poliaci a zhadzuju lad,vpravo lezie Marek a tiez obcas nieco zasvisti vzduchom,takze sa mam co obracat.Mlcky pozorujem Mareka ako sa vykruca v ladiku a vrta jednu srubu za druhou,celkovo 3 v tazko kolmom useku.No dari sa mu vyklepava meni zbrane a zda sa ze to vylezie.Podmienky su idealne,slniecko sa opiera do ladi a robi z neho prekrasne makke maslo,do kotreho idu zbrane jedna radost,vsetko drzi a ma tak jak ma byt.Marek je za tazkym flekom,ostava neurobit chybu a preliezt zvysok tiez nie lahkeho ladu,co sa mu nakoniec dari,posledna fotografia a ja len mlcky zavidim a gratujujem v duchu Marekovi ze to dokazal.Je to skvele.Vychutnavam si panoramu za mnou a pustam sa do toho.Som na druhom a prvy takmer mixovy usek mam za sebou a vravim si uff.Pokracujem dalej a v kolmej ladovej nadhere si vychutnavam zatial asi najlepsi a najkrajsi lad aky som liezol.Vsetko ide ako po masle.Len pri vykrucani srub mi akosi nateka,no po zmeneni polohy je hned vsetko ok a ja tiez vyliezam a zolavam klucovu kolmu pasaz.Pekne predcizne pohyby,uvedomujem si ze je to o nohach,ako dokazes odslapnut a odlahcit ruky.Lad je skvely,prekonavam zaverecne metre a dostavam sa na vrchol k Marekovi,kde sa citim ako v nebi,pozeram sa do udolia Bielovodskej doliny a kricim stastim:PRE TOTO SA OPLATI ZIT, a uvedomujem si ze naozaj,Je to nadhere,skvely lad,este lepsie kamarat so mnou n ajednom lane a nasa vrcholova odmena v podani zasnezenych velikanov ako Ganek,Rysy,Cesky stit,Vysoka,Mengusovske stity oziarene jasavym slnieckom obrazajucim ligotave krystaliky snehu.No proste parada,robime vrcholove foto a pomaly sa poberame dole.Spokojny stojime na prvom stande a pomahame s lanom a materialom nasim kamosom Matovi a Petovi,ktory su radi z andhernej ladovej krajiny.Sledujeme cas a ja zistujem ze na Mrozekov uz vela casu neostava,tak opat az nabuduce,ale ved nic nie je stratene,mam to ako Marek vravi za domom,11sk zo Zdiaru a som tam v naruci bielovodskych ladov.Takze takto sa skoncilo jedno z mnohych dobrodruzstiev a dufam ze dalsie zacne opat a coskoro.Ved zivot sam je jedno velke dobrodruzstvo,zalezi len na nas ako sa ho rozhodneme prezit. Horam a ladom zdar.
Pridaj komentár