Mesiac sme neliezli skalu, mesiac sme sa parili v UsSteele striekanim fasad. Ani pocasie nam po vikendoch neprialo.
Spolulezci do Ta3 chybaju ako sol, nuz som splasil svojho prehistorickeho spolulezca Lukasa Solanku este zo zakladnej skoly,
ktoreho som nevidel 2 roky. V sobotu lialo ako za Noeho, tak sme skoncili na Novolesnanskej bouldrovke. V nedelu ako
zazrakom jasne modre nebo, nuz sme neotalali a mastili do Velkej Stud. Doliny. S tym mastenim to az tak nebolo,
ved len v Smokovci sme boli az na obed, chybali nam nakresy ciest nuz nam Gejza na HS daco vytlacil, a tak
sme ani neverili, ze ten den daco polezieme. Lubo Majak z Po nam odporucil nadhernu skratku pod Priecne Sedlo na miesto, kde
sa da bivakovat aj tyzdne v uplnej anonymite. Pod nastupy na Siroku vezu, Ostry atd.. je to cca 20 min. 16:00
staviame stan, 17:00 stojime pod nastupom Sirokej veze a ratame cas. Ide sa do Motyky. Lezieme ako o preteky, skoro
nic nezakladame, chceme to stihnut do zapadu slnka. Napokon je to lahka petkova cesta, pekne su prve dve dlzky, potom len
nezazivne capes. Na vrchole si vychutname farby zapad. slnka a do bivaku prideme este za vidna. Pondelok chceme
stihnut dve cesty a tak budik zvoni o 6iestej. Ignorujeme ho. Aj ten o 7iedmej. O osmej vyspaty
ako kniezata kludne si ranajkujeme a pod Sirokou sme az o 10tej. Chceli sme skusit Opavsku Cestu VI-A3, ktora vedie
najkrajsou castou veze, markantou platnou. Obvolavam ludi, nakoniec P.Jackovic vravi, ze tam treba tenke skoby
a nieje tam nic po prvolezcoch. Vyberame si cestu nalavo, Gross-Palenicek, niekdajsia V+A1/A2, dnes volne za 7minus.
Vedie lavym okrajom velkych platni a pokracuje klucovym platnovym kutom, bez dobrych stupov a chytov, krasne zalozis
mikrace. Sem tam natrafis na nejaku staru skobku. Na 5 stande mi vypadne drahy camalot a kotula sa dole klasikou.
Nadavam este do vecera. Hned na to Lukas totalne zasprajcuje dalsi moj friend, ktory tam taktiez caka na odkliatie.
Fuu, cesta nas vysla draho. Od polky lezieme v hmle, iba na vrchole sa trosku pretrha a kratko sa kochame. Hmla
nas sprevadza az k stanu. Lezime si na trave a driemkame asi do siedmej. Dole sa nam nechce. Cakanie sa vyplaca a za 5 min
sa nadherne vycasi. Dole schadzame s nadhernymy vyhladmi na luciace sa stity. Nechce sa nam opustit to sumiace ticho
a sviezi vzduch a vstupit do sveta lamp a hluku. Aj tyzden by bol malo…
Pridaj komentár