Labák, oblasť kde sa možné stáva nemožným alebo kde sú odlezy dlhšie ako týždeň pred výplatou……po menších stopárskych problémoch nás vlak z Dečína vypľuje v dedinke Dolní Žleb, pár krokov a prvé čo nás vrelo privíta pod skalami sú nosítka pre zraneného. Obzreli sme si pár skál a pochopili sme prečo sú tu, výška prvých istenívyžadovala skôr vrtuľník(plus zdarma skúšobnú jazdu) ako nosítka – prvé istenia boli zvyčajne v 6 až 9 metroch ale našlo sa aj v 12…v 15…..v 20………prvý deň sme viac zliezli ako vyliezli a tak najväčším úspechom tohto dňa bola večera. Na druhý deň po kvalitnej rannej hmote donuka dávame ako prvé čosi AF, a po nádherných zliezacích krokoch v ďalšej ceste sa vyberáme na pravý breh. Asi tak o štvrtej sme pri kompe……..hmota, výkvas na cyklochodníku….a o siedmej sa dozvedáme že kompa jazdí len do šiestej. Tretí deň už na pravom brehu, lezieme prvú cestu Pro Elišku VIIc nádhernú 50 metrovú technickú platňu so 6 kruhmi a jedným erárnym uzlíkom, v ktorej aj pre mňa nepochopiteľne zapínam z jednej nohy. Je to luxus môžete si vybrať ktorou rukou zapnúť, nohou sa poškrabať za uchom a rukou ktorá ostala zavolať na psychiatriu…napokon ja s menším pádikom a jedným odsedom a Jančo na TR s jedným odsedom. No ale čo sa potom nestalo, spoločne radostne výskame v štande našej prvej cesty vylezenej bez odsedu, niečo za 5, proste na hranici našich možností. Na další deň celé lezenie rušíme a zvaľujeme to na moju pobolievajúcu nohu z Elišky….. začíname stopovať o jednej poobede pri nemeckých hraniciach, nasleduje dedinka Pornice a o druhej v noci nás klepajúcich kosu v Kežmarku berie posledný stop až do Ľubovne…….a rada na záver: je to krásna nezvyčajná oblasť, ale keď tam pôjdete tak si zoberte sprievodcu a aspoň rok cvičte čikung.
Pridaj komentár