Kedže v Tatrách trošku snehu napadlo a fujavica a mrzavica, vybrali sme sa trošku do klemby Lačňova svoje netopierské schopnosti otestovať a trošku mozog prekrviť. Okolo obeda sme s malými rupsačikmi vyrazili v zložení Baška a 3D(Fejsis, Zavaky a ja). Prechádzali sme nám doteraz neznáme dedinky a čudovali sa že o tom našom Slovensku ešte dosť nevieme, napríklad ani to, že v tom Lačňove sa dá liezť a robiť netopiering, čiže sa tam dá drytoolovať. Síce túto netopiersku techniku nemáme no ale skúsili sme to aj s obyčajnými zbraňami a lezkami na nohách. Po miernom prechodení terénu krížom-krážom(asi v rammci turistického krúžku v letných topánkach do šmykľavého kopca) sme nakoniec natrafili opäť na značku a na chodník ktorý vás smerom na Vrátnicu zavedie do klemby, kde sa už človek, teda horolezec môže zavesiť. Sú už tri hodiny a čas najväčšieho tepla máme zasebou, a tak hurá podmienky ideálne, obúvam lezečky, čo je dnes asi najväčším lezeckým problémom a naliezam do ako tak vyzerajúcej schodnej previsnutej línie. Jedna dierka, pohup a druhá, len to cvakanie z jednej ruky a nohy je haluz a so zbraňou na pútku, no nič mám prvý, posedím a leziem k druhému. Nádherné pohyby so zbraňami, ďalekonosné prečahy, noha cez ruku-yaniro, super vždy som to chcel vyskúšať v praxi a stalo sa. Mám z toho dobrý pocit a partia podo mnou tiež. Prekrížim ľavačku a pravou sa načahujem do madla keď vtom bum, vytrhol sa chyt no našťastie som madlo pravačkou už dosiahol a tak trošku vymleto no spokojne visím na zbrani a usievam sa na Zavakyho. Nasleduje traver a dostávam sa do výlezu kolmej stienky kde už veľké chyty skončili a kde sme si určili top. Fajn, línia je natiahnutá a ručičky dostali zabrať. Ďalším v rade netopierov je Zavaky, ktorý si môj výlez pretrkotal zubami a môže sa konečne zahriať. Ide mu to parádne, no občasné prestávky musia byť, pretože istenia sa vypínajú ťažko. Fejsis fotí, Baška a ja povzbudzujeme a radíme co, dze, jak a Zavaky zatiaľ bombí. Prekríženie zbraní, poskok do madla a traverz špárou. Ešte pár krokov, zabrať za bočak a posledná dierka v našom určenom tope. Super, Zavaky je vybombený a spokojný, no pravá haluz a boj nastáva, keď ešte musí späť nacvakať expresky a lano. No a že to nie je zadarmo svedčí aj komické cvakanie lana do expresky späť z mojej hlavy( pieskarské stavění, fejsis, no proste komédia). No a na záver šiel opáčiť netopiering Fejsis. No a ten sa svojej úlohy zhostil dokonale, keď si asi fakt predstavil že je netopier a viac než hlavou hore, bol hlavou dole a nohami hore, proste ako vraví on sám:“ to si treba skúšať hocijaké pohyby, čo najexotickejšie, také aké v tej chvíli cítim, proste sa vyhrať a nie len tak jednoducho čapať hore. A tak sme si Fejsisové divadlo všetci s chuťou a radosťou vychutnávali, až kým nás šero a tma nezastihla. A nám neostávalo nič iné len zbaliť veci a tešiť sa nabudúce, kedy by sme chceli ísť do nejakej väčšej jaskyne, kde vedú 3 drytoolové cesty s najdlhšou so 17timi borhákmi. A tak všetci dostatočne vylezení a natešení na budúcu návštevu, poskakovali sme si dole údolím ako srny a jelene. Tak zas dozlezenia priatelia. Horám zdar.
Šaky.
Pridaj komentár