Fajne bolo. Vylezený a rozbitý vyrážame domov . V posledný deň sme sa rozhodli po radách kežmarských starešinov vyliezť niečo dlhšie, tak padlo na Zwidawurzn 7+, 8 dlžok. Parádička rajbasiky, natekačky aj travičky. Po prebití najťažších dĺžok, bososóle najľahšej kde sme sa najviac báli hadov sa ťahajúc ocitám v 6. dlžke….Ďuro: Ivo dačo ti vypadlo…Ja: Ej tam, čo?…Ď: taký čierny štvorček…I: Ó mobil….fasaaaa …a tak sme sa smiali že som zas niečo stratil. Štrvrtý deň tripu bol dňom úderným. Zaknihikis streetfighter za 7c anarchia 7b, duro 7+/8- na druhý a tina ktorá bola z nás asi najviac namotaná na lezenie cvakla dve 6+, ktoré neskôr poskúšala aj miša….čo z toho vyplýva: keď chceš dobre liezť musíš kvasiť…Deň tretí: výkvas, trochu motania po ostričských lesoch kde ďuro našiel svoje dieťa, krstiny úhynka…a výkvas. V utorok….sme liezli. A prvý deň?…Okolo štvrtej sa z auta vylialo osem vysedených a zapocených ritných poliek, a na údiv ich majiteľov ich pozdravili legendy kežmarského horolezeckého neba Mr. Hyžný a Mr. Matava. O siedmej sme už mastili smer adlitz…..ta to je je motanicaaaaaaa 🙂
Ivo a Ďuro
Pridaj komentár