Najprv to mal byt Osp v Slovinsku, ale koli zime sme sa ako stahovave lastovicky rozhodli neriskovat klepanie sa pod nastupmy a kupili sme si let do najjuznejsej casti Europy – Spanielska. Bratislava – Barcelona – Malaga. Po cestovnych opletackach sme stastne zakempovali v El Chorre, najprv to bolo v borovicovom haji pri sektore zvanom “Frontales Medias”. 5min od dediny a 5min na nastupy, 5 min do skveleho kempu kde bola uzasna diera v plote takze sprchovanie, pranie a civilizovane ‘sranie’ bolo zadarmo. Rozdelili sme sa na dve dvojky: Ja(zavaky) a David(fejsis) & Mato(funachu) s Tomasom. Ja a David sme sa rozhodli rozliezt, ze vraj do nejakych 5etiek. Nakoniec z toho bola prva dlzka za 5+, potom… vsak nity idu dalej tak podme nie = 6c, tretia dlzka pomedzi dva obrovske kvaple s vylezom do rajbasovej “madagaskarskej” platni za 7a(af) a bombonik na zaver, stvrta dlzka vzdusny boulder cez masivnu strechu a aj dalej do kopca po velkych natekacich chytoch za 6c+ (af). ‘CAFÉ Con BOURBON’..bola teda nasa prva linia…nadher. Trochu zhurta na zaciatok. MatkoaKubko sa zatial rozliezali vedla v kadejakych etkach a boli zo skaly nadseni rovnako ako my. Ja som potom chytil predcasnu jarnu unavu a dalsie dni mi velmi do lezenia nebolo. Zato Fejsis drtil jedno 7a za druhym…zatial na rp. Dalsi sector “ El Makinodromo” bolo asi hodinu a pol chodze od civilizacie, voda pol hodinu, ale zase krasne prostredie v horach a nadherne cesty vacsinou vo vyssom stupni obtiaznosti. Spali sme v kamennom salasi pod zavratnymy prevismy odkial viedli same zname cesty sta Cous Cous, Ceskoslovensko a dajake 9acka. V Makinodrome sme sa rozliezli a casom sme davali 7a – 7b vacs. na OS. Cez den bolo tak teplo, ze sa liezlo hore bez. Pokusali sme aj nejake 7c+ – 8acka a slo to, ale na niekolkodnove nacvicovanie sme nemali zatial chut ani cas. Vo volnom case sme oberali a luskali mandle a hrali sach. Mato s Tomasom sa rozhodli odist z Makina skorej nez my, lebo vycerpali vsetky pre nich lezitelne cesty. Zrobili dobre, lebo objavili novy sektor v Poeme Roce – Solarium, kde vycapali niekolko 5-tiek a 6-tiek, ale ako sa volali nevedia Lezenie tam bolo velmi zaujimave priam komicke ako botanickou zahradou, kde obcas zlecel kaktus priam denko z jasneho neba rychlostou 100 km\h. Dalsi sektor ktory sa nam pacil bol sektor Austria, kde sme vyliezli 4-dlzkovu cestu Valentinis day (5+, 5, 6a, 5+). Ked sme mali rest day, isli sme na via ferratu na El Chorrovske velmi vyznamne lavky, kde cloveku v urcitych usekoch vsetko jedno nebolo. My sme to s fejsisom zakorunovali previsnutym, silovo-vytrvalostnym 7b+luskom “Canto Pecato” na PP treti pokus. David dal taktiez uzasnu cestu La Column De Glum po nasom “Goliasov Stlp’’ 7b na OS a dalsie 7b na flash. Ja som dal 7a+ cestu “Apache” na flash. Dva dni do odchodu ked sme zakempovali na starom fleku pri dedine; Davida fakt karalo a ani mne netrebalo tri x hovorit a sup, uz sme boli v nadhernom 7cecku na ktore budeme dlho spominat. Vytrvalostna 35m previsla cesta zo spustom daleko za chrbat istica “El Honk Dai”. Opisali by sme ju asi takto:
Desat metrov do kopca az previsu po kvaploch a sparkach(daco aj na zabu) a ked uz nateka pride nadherny vyklep v madle. Potom 7-8 intenzivnych krokov bez omylu do dvoch madiel v dost velkom previse, kde uz do nuly nesklepes. Ceresnicka na zaver a kluc k celej ceste je po tejto natekacej pasazi seria bocakov v platni s poslednym mini jednoprstovym chytikom z ktoreho musis nazbierat vsetky sily aj chut a poskocit do vacsieho chytu, ktory nie je iste ze podrzis. Ked ho so strasnym revom podrzis a prilozis i druhu, asi si vyhral. Treba mat totiz este rezervu na sestkove dopadlovanie k zlanaku, ktory je asi o 7m vyssie. Po prvom pokuse sme boli pesimisti, no po dobrom nacviceni zaverec.bouldru a odburania psychobloku sa situacia zazracne zvrtla a doslova sme sa v tom presli. Dali sme to obaja na 2uhy ostry pokus.
V Chorre sme sa vela naucili. Napr. Liezt na doraz hoc aj s pat metrovym padom a ze nie je dobre chorobne tuzit po vyssich obtiaznostiach, lebo to nahlodava psychyku a mas z toho zase len bloky.
Druha cast vyletu sa odohravala v MONTSERRATE pri Barcelone, kde uz bolo trochu chladnejsie. Nazvali by sme to takym horolezeckejsim nez skalkarskym zatahom. Ja a Fejsis sme dali vezu ‘’La Mumia” 6ceckovou cestou (tymto zdravim Ivana al. Vanu z Liptova, s ktorym som Mumiu pred 3 mesiacmi koli zotmeniu nedoliezol), Mato a Tomas dali 180m Goru Friggi, ktoru sme neskor s fejsisom liezli tiez. (zase na pocest Vanu a aj Moniky a Basky, ktore to s nami liezli tiez). Tomas a Mato vyliezli Mumiu cestou za 6a+ s moralovym traverzom, kde bolo len jedno istenie. Vybrali sa aj na klasicku sparo-kut cestu v baste La Prenyada, skoro neistenu a hnusne vysmykanu no po dvoch dlzkach z toho psycha zlanili.
Vo volnom case sme trenovali slackline al. trekovali a ferratovali. A co sme sa naucili z celeho vyletu? Ze ist uprostred zimy opalovat san a juh je super, ale ze s lezenim je to blbost, lebo prides domov a mozes nasledujuce 2 mesiace tak akurat obuvat lyze. A na jar si zase tam kde si bol v decembri…. Ale vylet to bol super a do El Chorra sa urcite niektori este vratia.
Pridaj komentár