Keď sú tu zranenia, že sa nedá liezť, okrem biku podo mnou a miliónov ciest, tak radšej sadnem na bike a na cestu sa dám. S partiou do Čiernej hory balím a vyrážam.
Aj keby že mám ísť sám a nepochopený, dobrodružstvo musím zažiť a pri mori neleniť, Baby sa však chcúú len slniť nad plážou, zatiaľ čo Ogy s Fiďom trpia bike so mnou oo ooo.
Na bolesť zabudnúť, stačí že v horách si, iba ďalej chooď, krásy uvidiiš.
Chcem dole už pivo piť, Šaky poďme preeč, prvých 50kilákov, serpentíny zjazdy, hromom bleskom hneď uteč. Ak Ťa ešte trápi, či vyjde Durmitor (krásny narodný park), ono sa to podá, teraz je tu morská voda, slniečko si užívaj.
Rána vždy štandardne, bohaté raňajky potom až do piatej, pláž more čajky. Bohatá večera, ryby steaky party, potom zasadneme pijeme pivo, mastíme karty.
Chcem znova sadnúť na bike, plavky odhoď preč, aj keď defekt dostanem, tak šikovné dlane, spravia že môžem ísť preč.
Počasie nepraje polooblačno je, tak opať vyrážame narodný park Lovčen aj s podporným tímom vpred. Nechcem už tie kopce, zrazu prišiel zjazd, 30kilometrov v 180 zatačkach na doraz.
A znova má trípi tých pár dni pri mori, našťastie posledný deň pekne vyrážame do hory, čo ma šťastím naplní.
Chcem ten okruh zmáknuť, Durmitor je fajn, Ogy to je frajer, stále nám to šlape ako na tibetských planinách. Trápia nás vyšľapy, zjazdov nie je viac, v sedlo v 2000m, sme už celkom grogy, no posledných 12km zjazd.
Máme veľkú radosť domov môžem ísť, Durmitor sme prešli, tak sa možme tešiť a zážitk rozprávať.
Počasie sa kazí, v čiernej hore mrazy a tak ešte 3dni v Gradači.
Tož sme si zaspievali viac hádam povedia fotky. Zdruff
Pridaj komentár