Ani neviem kde vlastne začať, asi pred mesiacom som písal o svojom návrate do zimných Tatier a po včerajšej skúsenosti sa do nich zas tak rýchlo hrnúť nechystám.Snehu je málo, žľaby sú v skvelých firnových podmienkach, lavínové nebezpečenstvo nulové a tak to láka do Tatier nejdného milovníka zimného polezeníčka. No za posledne dva týždne si Tatry vyžiadali už 14 obetí a tak moje obavy z nášho lezenia boli na mieste. S Magorom sme si vybrali ľahký Červený žľab do sedla medzi Satanom a Prednou Baštou, ktorý keď je v podmienkach tak pár bláznov aj zlyžuje.
?
V úvode žľabu stretávame Rasťa Hatiara s Janom a Dušanom. Dve tretiny žľabu ideme solo, a štandujeme až pred prvým nepríjemným výšvihom, kde nás obieha Rasťo a trošku sa potrápi v druhom výšvihu. Po ňom preliezame na pohodu s hore cvaknutým lanom výšvih aj ja s Magorom a ponáhľame sa sólo do sedla.
Okolo pol jednej sme hore a v takomto luxusnom čase fotíme a vychutnávame okolité výhľady. Čakáme chalanov a bavíme sa o zostupe. Nakoniec nás presvedčujú na že vraj ľahkú dvojkovú hrebeňovku Prednej Bašty. Najprv sledujeme skalných mužikov na strane do mlynickej doliny a keď to začína byť nepríjemné zvažujeme teda hrebeň a ideme ním. Pod sebou vidím partiu 3 lezcov ktorí uhli z hrebeňa a zostupujú dole nepríjemným žľabom. Ja som teda radšej za variantu po svojich na suchom skalnom, i keď exponovanom hrebeni. Miestami prechádzame po tenkých žiletkách zakliesnených medzi kamene, dúfajúc, že sa nerozhodnú porúčať sa do doliny. Nepríjemné fleky preliezam rýchlosťou Uliho Stecka a dostávam sa do pohodovejších partií, no zostup stále nevidím a za hranou hrebeňa sa javí byť stena, no je to jediná schodná cesta dole tak verím že tam stena nebude. Intuícia zavelila správne a ja konštatujem, že hrebeň sa bude dať zliezť. Dostávam sa do nepríjemnej miestami 4kovej pasáže a dostávam sa za hranu odkiaľ vidím spomínanú trojicu, čo uhla do žľabu.?
Zrazu pozerám a počujem zúfalý krik, a jeden z nich sa pošmykol a padá dole žľabom skúša sa zachytiť rukami no márne, mizne mi za hranu a ja začínam tušiť najhoršie. Po 4och sekundách krik ustal, chalani ktorí sú vyššie na hrebeni vidia krvavú stopu a bezvládne telo padať dole žľabom. Kričím na jedného z nich aby zavolal HZS, ten je v šoku a nevie číslo tak mu teda diktujem 18300, a vysvetľujem lokalitu kde sa nachádzame. Vo víre adrenalínu, strachu a obáv rýchlo zliezam nepríjemný flek a už cítim pôdu pod nohami. Čakám na Magora a povzbudzujem ho k pokoji a opatrnosti. Magor bezpečne, no v obavách, čo sa stalo schádza ku mne a spolu prichádzame do sedla nad širokým žľabom. Urobíme pár fotiek a poberáme sa suťou dole do mlynickej doliny. Po dlhšej chvíli prilietava vrtuľník, ktorému dávame znamenie, že nepotrebujeme pomoc. Vrtuľník krúži po doline a viackrát sa vracia, a keďže neodletel na prvýkrát s pacientom je nám jasné, že Tatry si vyžiadali ďalšiu obeť. Nechce sa nám kráčať suťoviskom, a tak traverzneme do otvoreného úžľabia na tvrdé snehové pole, kde kontrolujeme každý jeden krok.
Cestou zbadáme štyroch teenagerov, ktorí si to v nevhodnej obuvi už mierili na snehový žlab a od ďalšej pohromy ich zachránil len náš pokrik, aby tam za žiadnu cenu nevstupovali. Tak sme ich po lane bezpečne pretraverzovali na suť, po ktorej už zišli na chodník. Spoločne aj s liptáckou partiou balíme veci na chodníku a rozoberáme čo sa vlastne stalo. Všetkých nás to dosť rozhodilo a rozhodne to stálo za zamyslenie sa nad ďalším pôsobením v horách. S teenagermi si dávame ukľudňujúci štamperlík a premýšľajúc kráčame smutnou mlynickou dolinou. Liptáci nás ešte zo Štrbského Plesa hodia k nášmu autu na Popradské a dnešné dobrodružstvo so smutným koncom pre mladého horolezca sa končí. Naše dni sa však ešte nekončia a naše kroky nás raz tak, či tak opäť zavedú do hôr v ktorých treba byť zodpovedný a opatrný a eliminovať riziko na minimum. Na záver prajem všetkým horomilom bezpečné a šťastné návraty domov k svojim rodinám.
Cestou domov v okolí Šarpanca, flekujem a tesne míňam obrovského jeleňa. To bol dnes deň, hovorím si. Je nedeľa, a tak moje prvé kroky vedú do kostola poďakovať sa za šťastný návrat a spomenúť si modlitbou na práve odletenú dušu mladého horolezca.
Horám zdar, želá Šaky.
Pridaj komentár