Snehu pomaly pribúda, skaly vlhnú a mrznú a tak je tu čas umelých stien a chytov. Ako každý rok, vybrali sme sa aj tento do metropoly východu poliepať sa a opáčiť čo si na nás Košičania pripravili. Pekných 222 minút vyčlenili organizátori na 22 bouldrov pre 40 borcov a 10-12 borkýň. Farby nášho klubu hrdo a statočne hájili Fredy, Fuši a Šaky. Za hlasného povzbudzovania Ivky, Borisa a kameramanky Sušeny sme si išli šľachy potrhať z toho jak sme sa trhali a pučili hore. Krásne bouldriky, technické, silové, skokové, prepučaky, zamotané, no myslím, že každý si prišiel na svoje.
Liezlo sa fajne, ľudia povzbudzovali a keď trebalo potisnúť pretekára očami a slovne, práve v tú chvíľu to pomohlo. Vabiek nesklamal, liezli sme o dušu. Mne a Ivanovi sa podarilo prebombiť 13 kúskov, Fredymu o jeden viac, čím si vybojoval večerné finále a postup z 9tého miesta. Vo finále mal Janek-Fredy ešte dostatok sily, no preťažká finálka spôsobila, že netopoval, ale popasoval sa aspoň so zónami a vyliezol si super siedme miestečko, takže pokračuje v Šakyho šľapajách. Ivan sa v kvalifikačke vydal zbierať zóny a nazbieral ich úctyhodných 20, čo mu vynieslo pekné 13.miesto.
Nuž ja som mal zón iba 15, na ostatné nevyšlo času a hádam ani síl a tak konečné 18.miesto. Celkovo ale dobrý dojem, forma je opäť späť, tak ju treba vylepšovať. Vo finále sa o prvé tri miesta pobili Miloš, Kuko a Pišta, a tak ako som napísal sa aj umiestnili, keď všetci traja topovali jeden boulder a rozhodli pokusy. Takže myslím, že môže byť. Namotaní sme dosť, zima dluhá, tak treba makať. Tož, nech žije Vabiek. Vidíme sa na vyročke asi zhruba 29-30. december. Horám a klubu Zdruff.
Pridaj komentár