Predminulu nedelu sme sa navnadeni na lezenie ladov vytasili neskoro rano v zoskupeni ja, Baska a David Fejsis; hybaj ho het na lady. Bolo to den po Sakyho drytolingu na baterke. Vsade podozrivo teplo, vsetko sa topilo, no ked clovek strasne chce, akosi si nic ine nevsima a ide za svojim cielom stoj co stoj. Pre istotu sme si nevzali lezecky ani zakladace len pouhy matros do ladu. Uz mrholenie na Lysej Polane akosi nenaznacovalo ze koname spravne, ani huciaci potok a mokre zablatene chodniky. Prvy dotyk s ladom bol: “Kde je?“ Nad nami sa crtal hreben Tisoviek, kde sa obvykle toho leskne dost no dnes tak nanajvys nejake dva tri zbytky v inom nez ladovom skupenstve. Stale nasadeni sme vykrocili hore uzlabinou pod jeden taky chrchel ktory bol ladovo,firnovo vodny a Fejsis nanho ihned namieril svoju zbran. “Lad“ sa po utoku tak prestrasil, ze sa nacisto rozpadol a Fejsis od neho radsej odskocil. Smola. Pretraverzovali sme k susedkovi no ten sa tiez netvarili lezitelne tak sme pokracovali k ladu znamemu ako Vzdusny. Povedali sme si, ze ten aj tak nikdy nevytecie az po zem a je tam vraj dost tazky drytoling, i vynitovany tak vyskusame nase paze. Po stretnuti s nim sme vsak lutovali, ze sme si namiesto zbrani nevzali plavky. Nieco tam sice z neho este ostalo, ale na drytoling nemohlo byt ani pomyslenia jedine tak wettoling. Vbehli sme cez vodopad pod jeho previs a smutne konstatovali dnesnu situaciu. Do hodiny sa vycasilo a bolo uz tak teplo, ze sme sa vyzliekali do spodneho pradla. Tak toto je zima?!! Ale, ved je este len november tak co chceme…normalne po ine zimy sme este drvili vapno na turnach. Ten den sa nakoniec vobec neliezlo hoc keby sme neboli taky hlupy a vzali aspon lezky a zakladace mohli sme si celkom vpohode zaliezt na nejaku vezu nad dolinou. Ostalo len pri prechadzke dolinou pod Mlynara, kde sme obdivovali les a okolite stity. No a po navrate na Polanu nas este na parkovisku napadlo nieco zabavne s coho nakoniec vysli celkom slusne prasky. Polka tam a druha polka doma na pocitaci….
Pridaj komentár