Opäť mám voľno pár dní,s mojim štandardtným tatranským spolulezcom Martin Smatanom, sa rútime v štvrtok nočákom do PP a odtiaľ na Brnču. Plán mal byť iný, ale nakoniec predsa len brnčalka vyhrala. Ved možnosti lezenia je tam neúrekom. Ale hlavne konečne preliezt tatranskú klasiku Weberovku.
V piatok cca pred deviatou sme na chate,zhadzujem svinu, dáme si hodinku dve rest a ideme omrknúť a natiahnuť kosti do niečoho kratšieho. Nas nedobegat M5/5+ na začiatok 🙂 Nástup pod cestu je super najlepší,aký som mal doteraz. Prvá dlžka šup hore, druhú za M5 ťahá Martin a to viem, že to malina nebude. Na mačkách nemám monohrot a na cepinoch zase poriadne hroty. Tretiu dlžku za M5/5+ idem ja, vsetko ok, dobre odistené/-titeľné. V kľúčovom fleku, kde je dosť hustý prečah a potrebujem vložiť hrot mačky do dierky, sa mi nedarí, vyšmykne sa mi cepín a už aj visím v ňom.(na repke)
Najlepšie je sediet v cepine a nedočiahnuť naňho. Nejako sa to podarilo a teda AF abo A0? 🙁 sklamanie riadne!!!
Nebyť dvoch hrotov na mačkách, cesta v pohode prelezená. Martin to prelieza bez zaváhania. Zlaniť a šup na chatu.
Na chate je národa a národa (češi,madari,lotyši) plná chata bortakov,akoby povedal Zvk 😉
Na pôjde máme dobrú spoločnosť z hk manín,veteráni aj mlaď.
V sobotu o šiestej vyrážame z chaty do Weberovky, prvé dve dlžky za 4, sme sa striedali, potom prišla prvá za 5,
s ruksakom na chrbte to je celkom výživné, našťastie na druhom, ale spokojný spokojný. Teším sa do tej mojej päťky. Parádne je všetko, dá sa založiť všetko od friendov až po riť 🙂 Ja som nabudený fest na lezenie a Matin si asi slušne zaliezol, idem ťahať teda ešte jednu dlžku, ktorú začínam traverzom,(neznášam to) ale potom to ide. Ešte jedno miesto, kde musím podýchať a som opäť na štande. Zdola počuť nadávky Maťo nemohol vybrať frenda, ktorý tam ostane asi naveky tutový.
Martin potiahne ešte poslednú lezeckú dlžku a potom už valíme do nemeckého rebríku po firne. Na chate to oslávime do noci aj v spoločnosti známych.
V nedeľu si dáme niečo krátke,chceme poľský kút,tam je však nalezená trojka z manína, tak sme šli do Poludňajšieho kľudu(V-). Hlava chcela liezť,telo už vládalo menej, aj tak pekné lezenie v kúte aj ked viac po skale ako po ľade.
Nakoniec sa predsa balíme v nedeľu, chcem zostať do pondelka a ešťe niečo kratšie poliezť, Martin sa cíti už vylezený a tak ja kúsok smutný, že to nebudú štyri dni lezenia vkuse, ale spokojný aj tak.
mato.skolnik.
ps. dakujem Martinovi za fajn spoločnosť a ospravedlňujem sa za založenie toho frenda.
ps. vdaka Šofovi a Jarovi "houstonovi" za nález slučiek,čo sme potratili.
Pridaj komentár