Jeden z mojich zimnych projektov, na ktory som sa tesil bola tazka a takmer nelezena linia v severnej stene Maleho Kezmarskeho stitu "Vyraznou skarou". Cisla hovoria svoje 5+A4, 34 hodin …teda tri dni, ju prebijali prvovystupcovia v sedemdesiatich rokoch. Pochyly " Pavuk " na Pavukovu Vezu. Vedie na lavo od najtazsich vystupov tejto steny vobec a to oboch diretiek, Forsage atd.. Odvtedy ma dva zname prelezy, ale ziadny volný. Dohodli sme sa s Martinom Krasnanskym na minuly vikend. Piatok vecerny pochod s obrovskymy batohmy, kde nechybala ani vrtacka na Brncalku. Novy chatar nas vrelo privita a aj tie porcie jedla su akosi vacsie a lacnejsie nez kedysi. Po otepleni prichadza studeny front a celu noc sa vonku santia vsetky tatranske besy, az mam pocit, ze vyrve podkrovie, kde spime. Rano to iste, ledva zavries dvere na chate. Poobede to trochu ustava a da sa aspon spravit prechadzka pod stenu. Podmienky su idealne, vsetko vyfukane na kost, ziaden prasan…vyborne! V nedelu budicek a spolu s Vilom Jakubcom a Janom Mierkom slapeme do kotla pod Weberovkou. Oni nastupuju do jej hrany co je idealne na vzajomne sa fotenie. Prva dlzka z Laveho Ypsilonu a potom nasleduje nasa linia. Vsetko ide volne, prvy stand posilnujem novymi nitmy a historicky "otvaracik na konzerve" necham ako muzealny artefakt. Druhu dlzku taha Martin a vobec mu nezavidim. Okrem toho, ze to je tazke lezenie, je teren neskutocne rozbity, same lokre a aj tie machy su len tak prilepene na skalu. Dari sa vsak a doliezame pod klucovu dlzku, kde sa musime rozhodnut. Originalny smer vedie vpravo a obchadza samotnu skaru, podla ktorej sa ta cesta vola. Chceme to ist nou, no po troch metroch rezignujem. Absolutne lego, samy vylom a strk. Neviem si ani predstavit rozumne to zaistit. Taham teda vpravo a zda sa, ze to pojde cele…pekne drytoolovanie.. dobre odistitelne az doliezam k samotnej klucovej pasazi, ktorou je 10m diagonalny traverz v hladkej skale po starych nitoch. Nitovy rebrik. Stare zhnite pliesky, poohynane, niekde chyba ocko, alebo je rozlamane… Neda sa to liezt volne, chybaju prirodzene chyty. Prehakujem to az po lahsi teren a prehustujem to tromi novymi nitmy. Ako tak na to zhora cumim, vychadza mi zaver, ze to volne nepojde…minimalne 5 metrov skaly je za danych podmienok nelezitelnych. Vraciame sa teda z polky steny, dalej je uz len lahsie lezenie, ale pre nas to takto akosi straca zmysel. Zlanit sa z klucovej dlzky velmi neda, je to velmi previsnute a ktovie ci by som sa vedel vratit na predosly stand..tak to prehakujem naspat do kolmeho a martin ma spusta ku sebe. Zlanovanie z tejto casti cesty je uz teda uplne pohodlne, na tri krat az do kotla. Cesta kazdopadne nadobuda trosku iny rozmer a z povodnej klasifikacie sa teda da spravit M6/A1 .Tymto dakujeme UAXu – Poprad za nity a Ferovy Piackovi za vrtacku.
Zavaky
Pridaj komentár