Teda, že ideme pozrieť tú Orliu Perc. A tak sa stalo. V stredu večer sme zahájili náš výlet asi hodinovou prechádzkou Tichou dolinou, kým oko dovidelo. Nasledovala zvláštna noc, ktorá sa pre mňa niesla v znamení desivých snov až preludov o mŕtvych deťoch. Ráno sme sa samozrejme najedli. Pozvoľna sme výstupili na Kasprov vrch, kde sa do nás prvý krát oprel silný vietor. Prijémny. Neskôr, v úzkych prechodoch na hrebeni, neprijémny. Nastúpili sme na náš zahraničný trek a síce zabitú Orliu Perc. S baglami na chrbte a s pridruženým vetrom to bolo miestami náročnejšie. Nestačili sme sa čudovať[keby len čudovať], kde tí Poliaci doslova vysekali „turistický“ chodník[šibnutí šibnuťaci]. Nikto by ho tam nečakal. Jedine žeby hej. Možno. No, z výšok strach nemáme, železa tam je dosť, takže celkový dojem bol skvelý. Tí, čo tam neboli, samozrejme odporúčam. Koniec hrebeňovky sme unavení dosiahli až na sklonku dňa. Otočili sme sa chrbtom zapadajúcemu slnku a zostúpili sme do doliny. Prespali pokojnú noc pod jasnými hviezdami pri jednom z plies. Ešte predtým sme sa najedli. Ráno vykvasili, okúpali, vykvasili, vyrazili cez Hladké sedlo na hrebeň Liptovských kôp. Oddychovka ako za odmenu. Trochu[3 hodiny] sme zatvrdli na Troch studničkách, kde prešli 4 autá za hodinu, ale nevadí. O pol jednej ráno sme boli doma. Ďuro
Pridaj komentár