S lyžami a slnkom v Tatrách

Po predchádzajúcom vyčíňaní v žľaboch a lesoch pod Chopkom sme sa vybrali s Kamilom a Burom trošku pošľapať do našich obľúbených mini veľhôr do Vysokých Tatier. Po klasických ranných rituáloch (rozumej poobliekanie a odnensenie detí do škôlky) som začal naberať svojich parťákov a po zaplatení mýta na Štrbskom plese (rozumej parkovné 6Evri bratu) sme si to pokojne valili do Mlynickej doliny. Počasie ako z katalógov cestovných kancelárii si veru vychutnávame plnými dúškami. V doline ani živej duše až hlboké ticho vrýva sa do duše. Naše myšlienky a dych našich pľúc preruší až z hora prichádzajúci skialpinista. Mávneme si rukou a po lyžiarovi ostávajú už len krásne obluky v bielučkom snehu. Pokračujeme po jeho stope a prichádzame pod Vyšné Kozie Pleso. Chlapci si ešte vybehnú do polovice žlabu pod Veľkou Capiou vežou. Ja oddychujem a šetrím nohy na zjazd. Sneh nie je ideálny prašan kedže doň svieti slnko, trošku oťažel. Chlapci lyžujú dole ku mne. Michal sa poberá prvý že niečo natočí. Po ňom sa chystám ja. Zapínam lyžiarky na bomby a kontinuálnou jazdou ukrajujem a píšem čerstvé oblúky do panenského snehu. V strede jazdy výskam od radosti a užívam si krásnu jazdu pod tatranskými štítmi. Dole trošku dáme nohám oddych a a vraciame sa späť malebným údolím Mlynickej doliny n Štrbské Pleso. Veru krásny deň. Vychutnávame a spracúvame endorfínové zážitky a pocity a plní radosti z nádherného dňa vraciame sa domov. Horám zdar a zdruff.