zulu*vrtak*chalo*zamka*veronu*fajci*chatar

posted in: Uncategorized | 0

Podme od konca. Ze aj po trojdnovom parkovani v Smokovci sa to da zadarmo a zavaky stajl mali radi vzdy vsetci len ho nevedeli pomenovat a my sme si ho vychutnali od kolacov v cukrarnach, cez sosovicove polievky a horce na chate, po narodeninove torty 20 rocnej chatarovej kamaratky. Jedine vyslap na Hrebienok ostal vzdy chladny, nezmeneny. Tri spotene postavicky sa na obed vrhli do  prace na Ostrve ako mravceky. Jeden lezie, druhy splha, treti hakuje. Stvrty si uziva v Kanade. Dni Hnevu po latinsky boli neskutocne fajne. Ochutnavka croissantu z Fontainebleau, hovadzieho steaku z Californie alebo Paelly zo Spanielska. Nechybalo ani dlhe cakanie na dalsi nit. Do zapadu slnka sme boli klasicky vsetci spat na nastupe zivajuc po teplej perine zo Zamky a cesta ten den dostala svoj prvy prelez. Zavaky cosi spekuloval; ze by to mohla byt aj deviatka. Stacilo faktov, pokracujme na Zamku. Ta sa stala na nasledujuce dva dni romantickym miestom kde sme sa kulturno/sportovo vyzivali. Po nocnej meditacii hore Hrebienkom a este lepsej na medvedej skratke nad vodopadom sme vyhladli a ziaru blikajuceho svetielka v hustine vnimali ako lod na opustenom ostrove. Zvitanie sa s pohostinnostou kuchyne a vycapu bolo priam biblicke. Nechybali ani dlhe tajomne vecerne hry Clovece Nezlob se; ktoru s nami mastila aj nejaka stvrta nevidoma bytost. Ak mi neverite spytajte sa Matna a Risa…viem co pisem. Vsetko nam teda nasepkavalo… chodte liezt Via Veronu na Lomnicku Vezu. Ta sme sli. Ale najprv sme sa dobre vyspali. Uz na nastupe Riso zmotal tak sme sa ponahlali nech to nedomotame aspon my. Vyliezli sme tuto krasnu sparovu liniu na onsajt, ale neviem ci sa to rata ked uz ste skoro v pade a poslednu stotinu sek. z poslednych sil chytite chyt. No asi hej. Cestou z cesty sme nasli prekrasny svet skriatkov zijucich medzi balvanmi v obrej sutine. Miniaturne bonsaje, cerveny mach, jaskynky. Zastavili sme sa aj na bouldri Zabke kde sa vzdy rad povesiam.
A prisiel posledny vecer. Ako inak; osudy sa spojili a spolocne stastie oslavovali vsetci vratane inventaru chaty. Videli sme lietajuceho kuchara, tortu z ozdobenu nanukmi Magnum a zalmy nosica z Terynky.

A to sme sa este zastavili v cukrarni v Smokovci.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *