Minuli týždeň, štvrtok sme sa vybrali znova s Kvetošom na Ošarpance. Keďže už nemáme 30, tak klasická 1-dňovka, nie veľmi dlhé nástupy a 1 cesta za deň stačí. Ani počasie už nebolo také slnečné, aj dážď sme očakávali, no našťastie nespŕchlo, len my sme trochu drkotali zubami na štandoch. Pôvodne sme chceli ísť pozrieť klasiku, Puškáša, ale keďže sme trochu neskôr vyštartovali, tesne pred nami tam šli nejakí Češi. Preto padol nápad, poďme skúsiť Magické oko. To ale nepustilo na prvýkrát, a prišla na rad klasika, Plšek, s ktorým má spoločné štandy. Kvetoš si ešte zhora skúsil to Magické oko, no keď som videl ako sa potrápil v 2 dĺžke, už sa mi to nechcelo ani skúšať.
Na záver sme si dali ešte super krásnu platňu "Spiaci Jaguár". Je to síce iba 1 dĺžka odistená nitmi, ale je úplne fantastická. Takéto lezenie som kedysi miloval, len sa ešte trochu dostať do formy a zasa bude fajn.
Foto sú minulého roka, tento rok som nefotil.
P.S. Jaro, krásna cesta, keď si o tom kedysi dávno ešte sníval, ani som netušil, že sa raz budem z toho tak vytešovať. Určite máš radosť, keď si na nás zhora pozeral.
Pridaj komentár