Konecne som sa dostal k lezeniu tento rok a pre mna svojim sposobom netradicnemu.
V stredu po nocnej, rychlo domov, nahadzem do seba prazenicu, do ruksaku expresky, frendy, coky, rebriky a slingy. Este vezmem Zakinka vonku nech sa vyserinka a cakam na dr.Matusa, ktory sa tiez ruti ku mne po nocnej. Ranna nakopavka, alebo uspavanka pigi s mliekom a medom, a hybaj smer Povazska Bystrica. Cez Maninsku uzinu do Kosteleckej. Vlani sme si dali s doktorom takeho chrobaka do hlavy, ze nejake dobre tech lezenie chceme. Videl som davnejsie clanok od majstra Dusana Zajaca, ako liezol s manzelkou Strechu slovenska (5,A3), ktoru "natiahol" dalsi majster, Ivan Dieška.
Do cesty naliezame kusok pozdejsie ako by sa malo. Matus potiahne pekne prvu lezecku dlzku pod strop. Tam potriedime hardver a o minutu sa uz Matus hompala len v daisinke.
A potom uz len standardne, cvak-cvak-fifi-cvak-cvak-cvak-fifi atd… Matus kus bojuje s kratkymi rebrikmi, ale ide mu to aj tak. Konecne pocujem stand-zrus a pulz sa zrychluje a uz som len vo vzduchu a najvacsia "stabilna" opora je rebrik,juchuuuu.
Na moje prekvapenie ide mi to fajne aj s jednym fifi hacikom. Prvy krat technicke lezenie, ak nepocitam tie tri metre min.roku doma pod strechou.
Vyhlady neskutocne a volna hlbka pod vami este viac. Cloveku sa nechce pozerat velmi nad seba (hrdz.skoby,stare slingy) ani pod seba, ked si vybavi ake bude fasa kyvadlo, ked to tu vyzipsujem 🙂
V podobnom duchu je aj druha stropna dlzka a na stande c.2 sme nieco po 18.00, je to pozde, meskame na dohovorene terminy, kde sme mali byt a tak nedoliezame poslednu lezecku dlzku kutom az navrchol, zlanujeme dole a bezime este vyzdvihnut strateneho havka a rychlo domov.
Aj ked kompletne nedolezena cesta, ale tie tech.dlzky stali za to. Ved verime, ze sa na Manin este vratime
m&m..
Pridaj komentár