Pisem len o casti nasho vydareneho vikendu na Brncalke. Urcite tu bude este viac zaujimavych reportov. Je sobota vecer, na chrbtoch plne batohy, tackame sa s Matom Skolnikom na chatu. Tam uz nalada v plnom prude, Pali Ivanecky z PO a jeho partia, kopa naliatych bortakov a zopar lezcov. Rano budik zvoni o 5iatej, ranajky a mozme este za svetla celoviek podniknut dlhocizny nastup do Velkej Zmrzlej doliny pod 2526m vysoke Baranie Rohy a ich SV stenu poskytujucu najma zimne linie. O deviatej za treskucej zimy preberame matros, vyberame cestu len tak od oka a Mato zacina tahat prvu 60m dlzku. Je to priblizne v spadnici laveho vrcholu, skalne prahy prerusovane roklinkamy. Mato lezie po skale zaliatej glazurkamy a az po asi 15 m odleze nieco zalozi. Ladik a skala sa strieda s kvalitnym firnom. Podmienky su super. Zastanduje a mna caka pohodova slapanica strmym zlabom. Mato sa ma pyta ci mi na nom nieco nechyba. Do p…. fakt, ma len jednu zbran. Od vtedy lezie len s jednym Quarkom, nuz vyberame liniu "kade lahsie". Doliezame system zlabov do maleho sedielka a odtial skalny vysvih po hrane strmej steny do snehovych poli, ktore pokracuju prerusovane skalamy az na vrchol. Cez vrcholovy prevej sa prebijam asi 3 minuty, prevalujem sa cez hranu na vrcholove plateau a zaplavia ma luce zapad.slnka. Nadhera. Kochame sa vyhladmy a morom oblakov pod nami. Zostup klasicky do Baranieho sedla a naspat na nastup kde Mato najde svoj cepin. Na Brncalke sme za tmy kde nas uz vita dalsi tim a to Buchy, Tomas, Jaro a Baska. Ale to uz je ich pribeh….
Inac cestu neviem definovat. Po prvej najtazsej dlzke asi za 5- sme sa napojili do zlabov Scepanskeho cesy III asi az do druhej tretiny steny. Odtial znovu po svojom. Ak podla nakresu viete co to je, napiste!
Pridaj komentár